Ešte len dve kolá má za sebou Európska liga basketbalistiek v ročníku 2007/08 a už má slovenský majster KOSIT 2013 Košice na svojom konte v C-skupine prvé, veľmi cenné víťazstvo. V zaujímavom zápase vyhral v stredu doma v Infiniti aréne nad belgickým družstvom Dexia Namur 70:62 (19:21, 38:32, 55:53). Vzhľadom na tesnú, iba dvojbodovú prehru 60:62 minulý týždeň vo Vidnom s víťazom euroligy Spartakom Moskovská oblasť, sa "všeobecne čakalo", že Košice vyhrajú nad Namurom, ale úspech sa nezrodil ľahko. O to je cennejší.
V čom bol zápas iný v porovnaní s vašimi predstavami? - spýtali sme sa trénera Košičaniek Vladimíra Karnaya.
"Videozáznam z predchádzajúceho stretnutia Namuru som mal možnosť vidieť predpoludním pred zápasom. Potvrdilo sa mi v ňom, že nás nečaká nijaká prechádzka. A to sa presne splnilo. Bol to dobrý basketbalový zápas, ktorý ukázal, akú veľkú úlohu zohráva psychika hráčok."
Brzdí ich v niečom?
"Áno, práve v tom je jeden z problémov. Máme hráčky, ktoré vedia hrať skutočný európsky basketbal, ale nevedia ho vždy ukázať. Chýba im väčšia dávka sebadôvery. A tá sa dá získať iba väčším počtom podobne náročných zápasov, nie na tréningu. Ak by mali hráčky za sebou značný počet euroligových zápasov, alebo keby boli hrali tohto roku na majstrovstvách Európy, boli by zvládli aj tento zápas s väčším prehľadom. Bol by oveľa jednoduchší."
Sám ste spomínali, že Košice predchádzajúcich štrnásť stretnutí v eurolige prehrali. Teraz prišlo víťazstvo, čiže pád určitej bariéry. Mohlo by to viesť k ďalším víťazstvám? A nad ktorým súperom?
"To ešte len uvidíme. Súťaž sa iba začala, družstvá sa ešte ani nestihli ukázať v pravom svetle. Už vo Vidnom sme boli krôčik od senzácie. Tieto dve prvé kolá nám ukázali, že proti každému môžeme hrať rovnako odvážne, čiže nie v porazeneckej nálade. Toto si musia uvedomiť aj hráčky, musia si veriť. Nepoddávať sa v nijakej chvíli. Spojiť bojovnosť s basketbalovým myslením a ísť do každého zápasu so stopercentným nasadením. Aby toto víťazstvo nebola naša labutia pieseň."
Ak zarátame aj úvod stretnutia proti Namuru so stavom 0:4, tak vaše zverenky dvakrát zlomili jeho priebeh vo svoj prospech. Po veľkej prestávke totiž inkasovali 11-bodovú šnúru, a predsa napokon vyhrali o osem bodov. Toto ukazuje predsa len na solídnu psychickú silu. Súhlasíte?
"To bolo veľké plus. Nesporne. Ale ešte keby boli psychicky silnejšie, nemuseli byť vôbec tie mínusové úseky. V každom prípade, najmä vzhľadom na budúcnosť, sme dosiahli nielen dôležitý výsledok, ale aj potrebnú skúsenosť. V takejto konkurencii trvá určitý čas, kým príde prvé víťazstvo, potom ďalšie, až sa v kolektíve niečo zlomí v pozitívnom zmysle. Dúfam, že sme týmto smerom vykročili."
Ako vyznieva porovnanie hry Košíc v prvých dvoch kolách euroligy?
"Vo Vidnom sme pôsobili oveľa uvoľnenejšie. Dôvod je jasný. Tam sme nemali čo stratiť, mohli sme iba získať. Teraz sme pôsobili strnulo, pracovalo podvedomie, že tento zápas sa má vyhrať. Pamätám sa, že pred troma rokmi sme podobnú situáciu nezvládli. Tiež sa čakalo od nás víťazstvo proti Aténam, ale prehrali sme doma o dva body. Skúsenosť z minulosti, že vonku hráme lepšie a bez zábran, sa aj teraz trochu zopakovala. Našťastie, s víťazným koncom." (tg)
UŽ HRAŤ IBA PROTI SÚPEROVI
DANIEL JENDRICHOVSKÝ, generálny manažér klubu KOSIT 2013 Košice: "Prehrali sme za sebou v eurolige 14 zápasov. A skoro vždy sme boli blízko k tomu, aby sme tú zlú šnúru zastavili. Lebo sme zohrali aj dobré zápasy. Teraz proti Namuru bola situácia iná. Nehrali sme dobre, a predsa sme zvíťazili. Preto je to pre nás veľmi cenný výsledok. Dievčatá, ktoré sa niekedy trápili samy so sebou, sa na vlastnej koži presvedčili, ako môžu zlomiť zápasy. Verím, že je to prvý krok, aby sme dokázali hrať úspešne aj proti najlepším tímom v Európe. Medzi ne zaraďujem aj Namur, keďže má rozumne poskladané družstvo a minule vyhralo o 18 bodov nad Valenciennes. A napokon sme ani tak nehrali proti nemu, ako proti vlastným hlavám. Lebo sme ,museli‘ vyhrať. Som šťastný, že sa tak stalo, aby sme už najbližšie nehrali proti sebe, ale len proti súperovi."
Jalčovej odlišné polčasy
Kapitánka družstva Ivana Jalčová hrala v prvom polčase takmer 19 minút, ale na konte mala iba jeden neúspešný (trojkový) strelecký pokus. Na konci súboja, v ktorom odohrala 35 minút, už svietilo pri jej mene 14 bodov (druhá najlepšia strelkyňa družstva) pri 50-percentnej úspešnosti streľby z hry a šestiek 5/4.
"V prvom polčase som sa trápila sama so sebou," priznala po zápase. "Ale na druhej strane hrala dobre Luisa Michulková, dávala body, takisto aj Kathryn Gearldsová, takže moje ani nechýbali... Napokon vždy, keď bolo treba, niekto z nás bodoval, a preto sme vyhrali. Aj zo mňa potom tá nervozita spadla a prišli aj moje body."
Nervozitu, nielen svoju, pripisovala skutočnosti, že sa hralo doma, kde sa každá chcela ukázať divákom v čo najlepšom svetle. A vtedy to práve nezvykne vychádzať podľa predstáv. "Bol to fyzicky aj psychicky náročný zápas. Ľudia očakávajú, že budeme dobre hrať, že aj vyhráme. A to nie je ľahké. Preto ten prvý domáci zápas tak vyzeral. Ale hlavné je, že sme ho vyhrali. Bude však dobré, ak budeme hrať najbližšie uvoľnenejšie. Aby sme aj ten zápas mohli vyhrať." (tg)