Pod slovenské koše sa podarilo dotiahnuť ďalšiu kvalitnú európsku basketbalistku. Grécka reprezentantka a účastníčka olympiády 2004 Anastasia Kostakiová už v prvom stretnutí za Kosit 2013 naznačila svoje nesporné kvality. Za zopár svojich akcií si od divákov okamžite vypýtala potlesk, hoci nastúpila len deň po príchode, teda bez akejkoľvek súhry so spoluhráčkami.
Tréner Karnay ju vytiahol z lavičky na začiatku druhej štvrtiny zápasu proti Cassovii a za zhruba 22 minút na palubovke zaznamenala 11 bodov, viacero pekných asistencií a prehľad v hre. Spoločne s McCarvillovou aj najkrajšiu akciu zápasu, ktorá by si zaslúžila skončiť košom, no nevyšlo to, pretože jej lahôdková prihrávka americkej pivotke tesne vypadla z obruče. Majsterky aj s pomocou novej posily zdolali Cassoviu 88:47.
Euroliga motiváciou
"Na ihrisku som sa cítila veľmi dobre, tím sa mi páči. Prišla som len deň pred zápasom, aj to neskoro večer, ale bolo to OK," uviedla pre Korzár A. Kostakiová. Čo ju z posledného pôsobiska v izraelskej Ramle priviedlo na Slovensko? "Dôverujem svojmu agentovi, ktorý mi povedal veľmi dobré veci o tomto tíme. Vravel, že i manažment klubu pracuje na profesionálnej úrovni. Družstvo potrebuje pomoc v Eurolige, majú svoje ciele, sú v situácii, keď chcú vyhrať vo Valenciennes. Pre mňa je to dobrá príčina a zároveň motivácia," vraví posila, ktorá prišla iba na mesačné hosťovanie. Zámerom je, aby pomohla vyhrať Kositu 2013 buď v stredu vo Valenciennes, alebo o týždeň nato v Gdynii, čo by znamenalo postup do vyraďovacej fázy Euroligy. V tejto súťaži už grécka rozohrávačka nie je novickou, okúsila ju v Parme i Samare. "Samozrejme, som rada že sa opäť predstavím v Eurolige. Všetky hráčky chcú hrať v tejto súťaži. V Izraeli sa mi nepáčilo, tu môžem hrať, čo pre mňa len dobré, bolo to najvýhodnejšia ponuka," vraví posila, ktorá v Ramle pre určité problémy v tejto sezóne veľa neodohrala.
Zo Samary zdupkala
Kostakiová má bohaté skúsenosti, vo svojej kariére už vystriedala tri grécke a osem zahraničných klubov (bola najlepšou v štatistikách asistencií v gréckej i francúzskej lige a v sezóne 2005/06 aj v Pohári FIBA). Kde sa jej páčilo najviac?"Mala som veľmi dobrý rok vo francúzskom Aix-en-Provence, kde sme sa dostali sme sa do finále Pohára FIBA. Podarilo sa nám to, hoci tím sme nemali až taký dobrý. Páčilo sa mi aj v Taliansku." Uplynulý ročník vyskúšala aj bohaté Rusko, začínala v Samare, potom prešla do Dinama moskovská oblasť. "Pre mňa to tam bolo veľmi ťažké. Počas sezóny som menila kluby, pretože som nemohla žiť v Samare. To bolo pre mňa doslova nemožné. V Moskve sa už dá žiť, ale opäť len s ťažkosťami. Zima, cestovanie... Aj toho roku som mala dve ponuky z Ruska, ale odmietla som ich. Nechcem tam hrať. Je to príliš ďaleko na východ, je takmer vylúčené, že by som sa vrátila. Musela by to byť ohromná ponuka vo vynikajúcom tíme, aby som nad tým rozmýšľala. V momentálnej situácii by som však tam už nikdy nešla," krúti 29-ročná hráčka nosom nad spomienkami na krajinu takmer neobmedzených finančných možností.
Olympiáda najväčší moment kariéry
Naopak, spomienka na olympiádu 204 je veľmi príjemná. Konali sa v jej rodnom meste Aténach a ona mohla byť pri tom. Možno aj preto sa jej tak darilo. Hry skončila s priemerom 15 bodov na zápas, v tejto štatistike bola deviata najlepšia zo všetkých hráčok na turnaji, pričom v asistenciách bola dokonca druhá! "Bol to jeden z veľkých momentov mojej kariéry. Vlastne, úplne najväčší. Bolo to úžasné. Nikdy na to nezabudnem, som veľmi rada, že som mohla byť súčasťou nášho národného tímu na olympiáde," tvrdí basketbalistka, ktorá sa v roku 2006 stala prvou Grékyňou, ktorá sa dostala do WNBA. Zahrala si jednu sezónu v Houstone. "Moja krajina nie je príliš veľká, možno aj preto som bola prvá. Pokúšala som sa tam dostať od svojich 22 rokov, vyšlo to, keď som mala 27. Bol to môj cieľ, ktorý som si splnila. Som hrdá, aj z pohľadu mojej krajiny, aj mňa samotnej. Na takéto chvíľky sa tiež nezabúda."
Energiu vybíja tancom
Vo vizitke Anastasie Kostakiovej na internete sme narazili aj na pikošku. Ak by vraj nebola basketbalistkou, stala by sa tanečníčkou alebo herečkou. "Áno, to dal môj agent na moju webovú stránku päť rokov dozadu (smiech). Mám rada muziku, musím sa vždy nejako hýbať, napríklad tancovať. Ja pohyb potrebujem. Mám totiž v sebe veľa energie a potrebujem ju zo seba nejako dostať. Tak preto by som zrejme bola tou tanečníčkou, keby som nehrala basketbal," potvrdila so širokým úsmevom pre náš denník.
MARIÁN ŠPACAI