Z pozície trénera priviedol Vladimír Karnay Košice k všetkým štyrom doterajším republikovým titulom v basketbale žien. Bola na ceste aj za piatym, ale v piatok pomerne nečakane na lavičke Kositu 2013 predčasne skončil. Obe strany prezentovali, že po vzájomnej dohode.
V sobotu už družstvo v Nitre viedol doterajší asistent Štefan Svitek. S Vladimírom Karnayom, dnes už exkormidelníkom slovenského šampióna sme sa na o jeho predčasnom odchode pozhovárali.
Prišlo ukončenie vášho pôsobenia naozaj po vzájomnej dohode, ako bolo prezentované?
"Samozrejme. Nemám prečo hovoriť niečo iné."
Pri družstve ste boli v podstate štyri roky. Došlo k ponorkovej chorobe?
"Nie, absolútne nie. Pán Jendrichovský to povedal dobre, že pohľad na smerovanie ďalšej práce mňa ako trénera a jeho ako šéfa klubu boli rozdielne. To je výstižné."
Nechcete to konkretizovať?
"Vôbec nie."
Čo bolo pre vás za tie štyri roky, s krátkou prestávkou, najkrajšie? Historicky prvý titul pre Košice v roku 2004?
"Prvý titul bol veľmi krásny, emocionálne naladený, pretože prišiel po dlhých rokoch nadvlády Ružomberka. Do Košíc vniesol basketbalový ošiaľ. Druhý rok nebolo čo riešiť, mali sme kvalitnejší tím a skončil sa ziskom titulu. Prišli však nezrovnalosti ukončené nepredĺžením mojej zmluvy. Počas tretieho roku však prišiel môj rýchly návrat späť na lavičku. Družstvo som vtedy našiel v troskách a som doslova hrdý na to, že som ho postavil na nohy a urobil s ním tretí titul. Dovolím si tvrdiť, že Ružomberok mal vtedy kvalitu na svojej strane. Štvrtý titul bral už každý ako samozrejmosť, málokto si pripúšťal niečo iné. Problematické to preto bolo z hľadiska psychiky a udržania morálky družstva."
Ako vnímate účinkovanie v Eurolige?
"Euroligový rok, v ktorom som tím prebral až počas sezóny, nepočítam. Mám teda za sebou dva ročníky, oba zhodne s troma víťazstvami. Prvýkrát to na postup stačilo, tento rok nie. Vstúpilo do toho aj trošku smoly. Ja mám však radosť, že za tieto roky vyrástli v Košiciach hráčky, ktoré hrali v Eurolige dôležitú úlohu. Aj šéf klubu priznal, že zahraničné nákupy sa nám toho roku veľmi nevydarili, takže v Eurolige to bolo viac-menej o Slovenkách. Ja som na ne hrdý, že sa dostali na takúto úroveň a želám im, aby ďalej rástli, lebo práve toto potrebuje naša reprezentácia. V nej nám totiž chýba niekoľko generácií."
Uvidíme vás ešte v tejto sezóne na trénerskej lavičke nejakého klubu?
"Mal som už niekoľko telefonátov. Momentálne však potrebujem pokoj, musím si všetko uležať v hlave a ujasniť si, čo ďalej. Je mi jasné, že dlho byť nečinný nevydržím, ale zatiaľ som nikomu nič nesľúbil."
Slovenská federácia ešte stále nerozhodla o trénerovi národného tímu žien pre ďalší ročník. Vlani ste reprezentáciu viedli práve vy, abdikovali ste po neúspechu v kvalifikácii ME. Máte nejaké echo, že ste aj vy znovu v okruhu kandidátov?
"To je otázka pre prezidenta federácie, či zapadám do jeho koncepcie. Keďže v kvalifikácii sme neuspeli, považoval som za povinnosť vzdať sa a ponúknuť svoju funkciu. Ak sa rozhodnú, že ma chcú za trénera aj na ďalšie obdobie, s radosťou to prijmem. Pozícia reprezentačného trénera sa totiž neodmieta."
MARIÁN ŠPACAI
marian.spacaikorzar.sk