Reklama

Reklama

Reklama

Reklama

Korzár
publikované: 12.8.2008 | zdroj: Korzár

Bučákovcom pršalo šťastie

Bučákovcom pršalo šťastie

Slávka Frniaková a Jozef Bučák, dve postavy, ktoré priaznivci basketbalu v Košiciach dobre poznajú. Odviedli tu dobré služby, kým ich športový osud nezavial inam. Priateľstvo, ktoré sa však v metropole východu u nich zrodilo, vydržalo a prerástlo do vzťahu, ktorý v sobotu spečatili svadbou.

Novomanželia Bučákovci si svoje "áno" povedali v Žiline. Odtiaľ pochádza nevesta, kým ženích je rodák priamo z Košíc.

Vyhrávala aj terchovská muzika

Na obrade mali niečo vyše 70 hostí, medzi nimi aj viacero bývalých spoluhráčov a spoluhráčok z Košíc. Nepohrdlo sa ani ľudovými tradíciami, vyhrávala aj terchovská muzika. "O polnoci prišiel na rad aj zvyk očepčenia, pri tomn tiež hral folklórny súbor. Muziku sme mali živú, bolo veselo, zábava frčala do piatej rána," prezradila Slávka. Dodala, že bola až prekvapená, ako to rozprúdili ich hostia z basketbalových kruhov.

Kvapky brali športovo

Ako na truc, práve v sobotu lialo na celom Slovensku ako z krhly. Aspoň si mohli povedať, že im prší šťastie. "Všetci nám to vraveli. Už ráno, keď som videla čiernu oblohu mi bolo jasné, že budeme mať daždivú svadbu. Brali sme to však športovo, veď sme športovci," pousmiala sa novopečená pani Bučáková. "Dážď to skomplikoval najmä v tom ohľade, že moja rodina z východu musela obchádzať nehodu na trase, čo ich zdržalo. Obrad už začínal a ich nebolo, ale našťastie, všetko dobre dopadlo, meškali len pár minút. Podstatné je, že prišli v poriadku," prezradil Jozef.

Navrh vzišiel od Jozefa

Jozef so Slávkou tvoria pár už takmer štyri roky a hádajte, z koho vyšiel impulz na svadbu. "Rozprávali sme sa o tom už predtým. Napokon s tým vyšiel Jožko. Tlačiť som ho teda do svadby nemusela (úsmev). Samozrejme, ja som nenamietala, veď spolu sme už dosť dlho, bol už hádam aj najvyšší čas," prezrádza Slávka, ktorá počas významného dňa stresy nepociťovala. "Silným momentom však pre mňa bolo, keď sme šli spoločne na cintorín položiť kvety na ocinov hrob. Aj keď sme vošli do kostola, cítila som, ako mi začína búchať srdiečko." Ani Jozefovi nervozita hrdlo nezvierala, snažil sa všetko si užívať. "Zbehlo to veľmi rýchlo. Ani som sa nenazdal a hostia už odchádzali si ľahnúť, lebo zrazu boli už štyri hodiny nadránom." A teraz s pravdou von - aký je "Buči" tanečník? "Nie ktovieaký. S manželkou si však zatancujem rád, vybláznili sme sa a o to išlo. Na to, že tancovať veľmi neviem, mi hostia vraveli, že som sa toho zhostil celkom obstojne," pripustil novomanžel.

Pauzu chcú využiť

Rodinka si svoje hniezdočko zariadzuje v Žiline, kde si rekonštruujú domček po Slávkinych starých rodičoch. Budú však dosť pendlovať, pretože Jozef bude v budúcej sezóne obliekať dres Pezinka. Slávka hrala naposledy v zahraničí. "Som však po operácii kolena, takže rok hrať určite nebudem a potom sa uvidí." Ročná pauza je ako stvorená na plány o prírastku do rodiny. "Veru, radi by sme túto moju pauzu v kariére spojili aj s potomkom," pripustila Slávka, že otáľať nebudú. Pre Jozefove hráčske povinnosti si svadobnú cestu "odbili" už v predstihu koncom júla v Taliansku. Všetko dobré na ceste životom im praje aj naša redakcia.

* * *

ČO SI NA SEBE CENIA

Slávka o Jozefovi: "Cením si, že ma veľmi ľúbi a dáva mi to najavo každý deň. Vnáša do nášho vzťahu trpezlivosť a pokoj, čo potrebujem, pretože ja som skôr energická. Ak by bol taký aj on, asi by to nefungovalo. Je dobre, že on je iný, navzájom sa dopĺňame."

Jozef o Slávke: "Cením si, ze je krásna a ľúbi ma. Niečo z nej vyžaruje, taká pohoda, nazval by som ju až rodinnou."

MARIÁN ŠPACAI