Hegemónia basketbalistiek Maximy Broker Košice sa nenarušila. Suverénna jazda pokračuje ďalej, šiesty titul v rade za sebou má žlto-modrý tábor vo vrecku. Generálnemu manažérovi klubu Danielovi Jendrichovskému sa znovu podarilo dať dokopy káder, ktorý nemal v najvyššej súťaži konkurenciu. Jeho oči však už hľadia smerom k budúcej sezóne, ktorá bude náročná, lebo pocítia dopad svetovej finančnej krízy.

O aktuálnych témach sme sa krátko po zisku šiesteho titulu s Danielom Jendrichovským pozhovárali.

Máte už šiesty titul, čím bude výnimočný tento?

"Je to zakončenie najlepšej sezóny v histórii klubu. Dokázali sme totiž poskladať družstvo, ktoré bolo konkurencieschopné aj v rámci Európy. Dôraz sme totiž kládli na Euroligu. Iné, než získať tiul, by nebolo vhodným zakončením tohto ročníka. Som rád, že sme to vo finále dokázali uhrať na 3:0 a naša kvalita sa potvrdila, i keď v prvých dvoch zápasoch sme sa viac trápili sami v útoku ako so súperom. Musím však poďakovať aj Ružomberku, že sériu neodflákol a v prvých dvoch dueloch bojoval. V treťom bol už priebeh jednoznačný."

Zisk trofeje sa od vás čaká už automaticky, dokážete radosť ešte stále prežívať emotívne?

"Určite to už nie je také ako pri prvom titule. Vlastne pri prvých troch, pretože tam rivalita bola neporovnateľná. Ak je úspechov veľa, už sa nečaká na ďalší, viac-menej to už nikoho nezaujíma. Skôr sa čaká na nejaké zakopnutie alebo pád. Stalo sa to tento rok v domácich ligách Brnu i Krakovu, že padli z výšin, takisto Pécsu. Pád určite raz čaká aj nás, ale ja sa budem snažiť, aby ešte čo najdlhšiu chvíľu neprišiel."

Táto sezóna bola poznamenaná takmer permanentným prievanom v kádri. Američanky si odskakovali domov, vracali sa, iné legionárky ste pustili preč, do toho kopa zranení...

"Keď hodnotím ročník ako celok, mínus bola prehra s Cassoviou. To je čierny bod na skoro dokonalej sezóne. Prehru v Ružomberku v nadstavbe totiž nepovažujem za reálnu, pretože tam nám chýbalo sedem hráčok. Netušili sme, že na tom budeme tak zle zdravotne, ale v športe sa to stáva. Som rád, že nás to neovplyvnilo viac, lebo nás to mohlo pripraviť o titul a sezónu by sme hodnotili inak. Pohyby boli vynútené aj tým, že všade vo svete začína byť problém s peniazmi. V čase, keď sme vedeli, že aj s touto kvalitou titul získať môžeme, sme sa snažili ušetriť nejaké financie, či už odchodom Fröhlichovej alebo Cohenovej. Tým sme ušetrili peniaze, ktoré môžeme použiť v ďalšom ročníku a v ňom ich budeme veľmi potrebovať. Ak by som sa teda mal rozhodnúť ešte raz, urobil by som to isté. Mohlo nám to síce dosť znepríjemniť sezónu, ale považujem to za správne s ohľadom na budúcnosť. Našťastie, titul sme získali a história sa nebude pýtať, či sme nejaký zápas prehrali alebo nie."

Trénerovi Svitekovi ste však určite zamotali hlavu, keďže sústavne musel riešiť nejaké výpadky v kádri.

"Určite to preňho nebolo jednoduché. Robil počas sezóny prakticky s troma rôznymi družstvami a vždy musel začínať nanovo. Patrí mu vďaka, že bol trpezlivý, i keď mu iste tiekli nervy. Musel zapájať juniorky aj hráčky, ktoré kvalitatívne nespĺňali, čo sme od nich očakávali, ale museli hrať, pretože iné sme tu v tých chvíľach jednoducho nemali. Takisto pred finálovou sériou prišla naspäť Kraayeveldová a nevedeli sme, ako znovu zapadne. Myslím si však, že s výnimkou prvého zápasu ukázala svoju kvalitu a veľmi nám pomohla. Z trénerského hľadiska to teda nebola ľahká robota, ale ja sa na to musím pozerať vždy v kombinácii pomeru cena - výkon. Ak sa dá uhrať čo najviac za čo najmenej peňazí, budem sa o to stále usilovať, hoci niekedy to môže vypáliť aj naopak."

Nevkradla sa vám do mysle v najkritickejších týždňoch, keď z tímu ostalo len torzo, aj obava, že tie rošády by vás mohli stáť titul?

"O titul som obavy nemal, skôr o meno. Ľudia od nás totiž očakávajú výsledky. Ak by sme okrem Ružomberka vtedy prehrali aj v Nitre, na BSS, skrátka bola by séria prehier, nebolo by to dobré. Aj súperi by si proti nám začali veriť a bolo by to podstatne ťažšie. Dokázali sme to však aj s torzom tímu zvládnuť. Obrovské poďakovanie patrí Hrickovej, Čarnokej a Kováčovej, ktoré vtedy ťahali na ihrisku štyridsaťminútové porcie a museli udržať našu reputáciu hore. Im patrí naozaj najväčšia vďaka za najťažšie obdobie, pretože nám ho pomohli preklenúť. Samozrejme, aj ďalším."

Pracovali ste s najvyšším rozpočtom v histórii klubu. Doposiaľ ste ho sezónu od sezóny stále navyšovali. Bude to napriek kríze pokračovať?

"Každý rok sme šli hore, ale teraz pôjdeme dole. Je to už istota. Finančný vrchol bol tento rok. Teší ma, že mesto a partneri nám tento rozpočet dokázali vyskladať. Robí sa totiž veľmi dobre, keď si človek môže dovoliť hráčky ako Kraayeveldová, Cohenová, Fröhlichová. My sme však v predchádzajúcich rokoch boli zvyknutí pracovať s neznámymi cudzinkami a slovenskými hráčkami. K tomu sa vrátime. Ak budeme mať polovicu peňazí z tejto sezóny, budeme sa snažiť zložiť čo najlepšie družstvo z tohto balíka. Určite to bude nepríjemné, lebo všetci od nás čakajú rast, čo sa týka výsledkov a možno už to tak nebude. Možno toto bolo maximum, čo sme dosiahli. Nikde však nie je napísané, že za menej peňazí sa nebude dať poskladať rovnako kvalitné družstvo. Aj hráčky totiž pôjdu s podmienkami dole, pretože problém s peniazmi sa netýka len nás, ale celej Európy, možno s výnimkou štyroch klubov. Jediné, čo ma desí, je momentálna neistota. Nevieme, kto tu ostane. Možno veľmi riskujem, že zatiaľ s hráčkami nepodpisujem zmluvy, lebo čakáme na definitívu. Zvolili sme však túto stratégiu, najprv počkáme, s koľkými finančnými prostriedkami budeme disponovať a na základe toho budeme debatovať s hráčkami. S väčšinou sme už hovorili a poprosili ich o trpezlivosť s tým, že sa im budeme snažiť ponúknuť čo najlepšie podmienky. Musia však počkať. Mňa straší dátum 15. jún, dokedy treba podať definitívnu prihlášku to Euroligy."

Prihlásite sa teda znovu do Euroligy, alebo nie?

"Ak to bude len trošku možné, hrať ju chceme. Pre nás je to súťaž, ktorá sa oplatí. Euroliga je však strašne drahá. Ak ju chcem hrať, musím mať osem miliónov bývalých slovenských korún (vyše 265 500 eur) oproti rozpočtu, aký by bol, keby sme do nej nešli. Minúť túto čiastku na Euroligu sa dá iba vtedy, ak sú aj ďalšie peniaze. Ak by sme aj mali 500 000 eur, z toho dám viac ako polovicu na Euroligu a ostane mi len okolo 230 000 eur na zloženie hráčskeho kádra, tak to družstvo prehrá všetky zápasy a bude to kontraproduktívne. Minuli by sme veľa peňazí a výsledok by bol veľmi zlý. Sú teda len dve možnosti - pokračovať v nastúpenom trende, alebo sa vrátiť na začiatok cesty a počkať si, kedy znovu budeme schopní mať rozpočet milión eur a zložiť družstvo, aké sme mali teraz."

Naozaj hrozí, že by ste v budúcej sezóne mali napríklad len polovicu súčasného rozpočtu?

"Dnes je najväčším problémom práve neistota. Partneri sami nevedia, ako sa bude vyvíjať ich stav. Najlepšie to vidieť na podnikoch typu U. S. Steel a veľkých nadnárodných spoločnostiach, ktoré sú opatrné. Ak budú totiž firmy nútené prepúšťať ľudí, ťažko sa budú prezentovať ako sponzori športu. To by im totiž prinieslo veľmi negatívnu odozvu priamo od ich zamestnancov. My si teda uvedomujeme, že momentálne sme na okraji potravinového reťazca a môžeme žiť len z toho, čo zo silných firiem vypadne. My dnes potrebujeme pomoc mesta a vyššieho územného celku, proste komunity, v ktorej žijeme. Pre mňa je teraz naozaj najzložitejšie to, že neviem, či mi niekto dá 5, 10 alebo 15 eur. Od našich partnerov sa budeme snažiť do toho 15. júna získať nejakú odpoveď a podľa toho sa budeme rozhodovať o sezóne."

Ak by ste nešli do Euroligy, prihlásili by ste sa aspoň do Pohára FIBA?

"Je to nebezpečná súťaž z hľadiska žrebu. Ak dostanete do skupiny Kanárske ostrovy, družstvo z Islandu a Novosibirsk, tak máte obrovský problém s cestovnými nákladmi. Bol by to teda risk. Ak by sme však Euroligu nehrali, určite by sme chceli ešte v nejakej súťaži pôsobiť, lebo iba domáca liga, to by už nezaujímalo vôbec nikoho. Náš prvoradý cieľ je však Euroliga."

V minulých rokoch boli v stredoeurópskom regióne tiež myšlienky na vytvorenie silnej medzinárodnej interligy za účasti špičkových, aj euroligových klubov z okolitých krajín. Sú tieto úvahy ešte živé?

"V dnešnej situácii bude každý rád, ak zvládne základné veci. Nadnárodné súťaže sa rysovali, ale v terajšej dobe krízy je problém vo väčšine klubov vôbec doplatiť minulú sezónu. Myslím si teda, že dnes sa nikto nezamýšľa nad tým, čo by hral ešte navyše. My však máme zase oficiálnu pozvánku z maďarskej ligy, že by sme v prípade záujmu mohli byť dvanástym účastníkom ich súťaže. Aj to si však chceme veľmi dobre rozmyslieť. Slovenské kluby nás nepustia len tak a bola by to znovu komplikácia. Aj to je však jedno z možných riešení, že by sme hrali slovenskú a maďarskú súťaž. Všetko ukážu najbližšie dni, ale budem sa opakovať, cieľ je jednoznačne Euroliga."

Viete už dnes povedať, ktoré hráčky z kostry tímu ostanú v klube?

"Bol by som veľmi rád, keby sme si mohli udržať všetky slovenské hráčky, ktoré tu v tomto ročníku pôsobili. Základ by totiž mal byť slovenský a k tomu by možno mali pribudnúť dve Američanky a jedna Európanka. Rád by som bol, keby tu ostala Iveta Šalkauskeová. My sme jej po materskej prestávke podali pomocnú ruku, rovnako ona nám. Spokojné boli obe strany. Ide o to, či budeme schopní ju zaplatiť. Čo sa týka Američaniek, meno, ktoré máme u zámorských agentiek, nám dáva silné možnosti, aby sem kvalita prišla možno aj za nižšiu cenu. Toho sa nebojím, len verím, že aj tie Slovenky tu udržíme. Ak to teda zhrniem, maximalistický plán je mať všetky Slovenky, doplnené dvoma hráčkami z USA a Šalkauskeovou. Momentálne si budujem takýto sen."

FINÁLOVÉ SÉRIE

* 1993: play-off sa nehralo, majstrom bol Ružomberok

* 1993/94: Ružomberok - Sporiteľňa Bratislava 2:0 (60:45, 101:68)

* 1994/95: Ružomberok - Myjava 2:0 (76:45, 76:61)

* 1995/96: Ružomberok - SLOVMAD Cassovia Košice 2:0 (86:68, 88:70)

* 1996/97: Ružomberok - Myjava 77:551

* 1997/98: Ružomberok - Slovan Bratislava 3:0 (94:49, 77:54, 105:62)

* 1998/99: Ružomberok - DM Lok. Košice 3:0 (69:54, 67:53, 74:56)

* 1999/00: Ružomberok - UMB B. Bystrica 2:0 (73:53, 88:50)

* 2000/01: Ružomberok - Slovan Bratislava 2:0 (95:54, 96:66)

* 2001/02: Ružomberok - Slovan Bratislava 3:0 (108:57, 106:72, 95:72)

* 2002/03: Ružomberok - Delta V.O.D.S. Košice 3:2 (75:69, 77:64, 76:77, 70:87, 74:68)

* 2003/04: Delta I.C.P. Košice - Ružomberok 3:0 (79:75, 70:61, 97:79)

* 2004/05: Delta I.C.P. Košice - Ružomberok 3:2 (79:71, 71:85, 79:61, 65:82, 85:70)

* 2005/06: K Cero I.C.P. Košice - Ružomberok 3:2 (87:70, 93:72, 77:79, 73:81, 60:53)

* 2006/07: K Cero V.O.D.S. Košice - Ružomberok 3:1 (94:58, 65:82, 92:66, 73:60)

* 2007/08: KOSIT 2013 Košice - Ružomberok 3:0 (77:51, 71:62, 65:50)

* 2008/09: Maxima Broker Košice - Ružomberok 3:0 (57:48, 59:46, 89:43)

Marián Špacai

Foto: Judita Čermáková