Štefan Svitek jasal ako tréner s majstrovskou trofejou druhýkrát. Vlani striedal svojho predchodcu Vladimíra Karnaya až v priebehu ročníka, teraz už odkrútil vo funkcii hlavného kormidelníka basketbalistiek Maximy Broker Košice celú sezónu. Opäť s úspešným koncom.

Ako lodivod to Svitek nemal až také ľahké, ako by sa mohlo zdať. Hráčky mu odchádzali, menili sa, zraňovali sa jedna za druhou. Frohlichová nedohrala pre známu kauzu okolo dopingu-nedopingu ani Euroligu, po jej skončení odišla Kraayeveldová (na konci sa bez zápasovej praxe zase vrátila) i Cohenová. Do kádra bolo potrebné zapracovať Šalkauskeovú, neskôr Lawlessovú. Medzitým sa potvrdila nutnosť operácií Jalčovej, Jurčenkovej i Číkošovej. Nevyhýbali sa ani choroby. V jednej fáze sezóny dokonca tvorili polovicu majstrovského tímu vinou všetkých týchto záležitostí juniorky. Ustáli aj to, i keď vtedy prehrali v Ružomberku. To však nič neriešilo, bič plieskal na konci. Aj o tom sa po zisku titulu Štefan Svitek rozhovoril.

Za pozornosť stojí, že Ružomberku ste vo finále ani raz nedovolili nastrieľať 50-bodovú hranicu. V obranných činnostiach teda hráčky zahrali podľa vášho gusta, však?

"Áno, som veľmi spokojný. Takáto obrana však nepríde sama, to je každodenná drina na tréningu, učenie, opakovanie, zlepšovanie. Nie je to tak, že teraz je finále, tak zapneme a budeme hrať dobrú obranu. Takto by to nefungovalo."

Celkovo to bolo finále obrán, ale aspoň v treťom zápase ste divákov potešili aj bodmi.

"Konečne. Bolo tam veľa dobrých akcií, aj pre diváka, ktorého sme zdvihli zo sedadiel. Takto sme si tajne predstavovali záver tejto série."

Je tento titul pre vás v niečom iný než vlaňajší, pri ktorom ste si z funkcie asistenta na stoličku hlavného trénera presadli až v priebehu sezóny?

"Aj vlani som bol už tri mesiace pred koncom hlavným trénerom, takže to nebolo také, že by som sa ním stal nejaké dva týždne pred záverom ligy. Je to však trošičku rozdiel byť od začiatku sezóny v tejto funkcii, pripravovať družstvo celý ročník podľa svojich predstáv."

Sila kádra bola rozložená na viacero hráčok. To sa ukázalo ako dôležité, pretože pri výraznom pohybe v tíme museli vždy zabrať tie, ktoré boli k dispozícii.

"Určite. Všetko zlé je na niečo dobré. Hráčky, ktoré by za ideálnych okolností možno toľko priestoru na ihrisku nedostali, sa vinou problémov so zdravím a odchodmi častejšie dostávali do hry. Vynikajúco si zastali svoju úlohu a splnili to, čo sme od nich očakávali."

Koho by ste predsa len vyzdvihli?

"Tím, kolektív. Konkrétne vyzdvihovať nikoho nebudem, to by sme museli prechádzať jednotlivé hráčky, ktorá čím prispela. Vyťahovať jednu nad druhú, to nezvyknem robiť a ani teraz tak neučiním."

Bolo niečo, čo nesplnilo vaše predstavy?

"Človek nemôže byť nikdy spokojný. V našej lige sme však v podstate splnili to, že sme dominovali. Až na pár zápasov, kde sme boli hráčsky obmedzení, a tým sme utrpeli. Vychádzali sme v sezóne z dobrej obrany, čo ukázalo aj finále. To nám prinieslo ovocie."

Pri komplexnom hodnotení sezóny netreba zabúdať, že postupové ambície ste naplnili aj v Eurolige, ktorá bola oproti slovenskej extralige prioritou.

"Odohrali sme v Eurolige ťažké zápasy, v ktorých sme tiež obstáli veľmi dobre. Mali sme bilanciu šesť víťazstiev, štyri prehry, z toho dve proti celkovému šampiónovi súťaže Spartaku Moskovská oblasť. Potom sme sa sústredili na domácu súťaž. Došlo k mnohým zmenám, prišlo niekoľko neočakávaných zranení. Stálo nás to veľa síl. Najmä dievčatá, ktoré odohrali celú sezónu. Vďaka nim sme sa udržali na špici a šli sme do play-off z prvej pozície. To bolo rozhodujúce. Aj v ťažkých chvíľach sme dokázali poraziť Nitru vonku, kde sme po polčase prehrávali, ale vzchopili sme sa. Aj v Ružomberku, kde sme vtedy prehrali, bol náš výkon veľmi dobrý na to, že sme nastúpili s torzom hráčok. Celkovo to teda bola ťažká sezóna, ale o to krajší je tento záver."

Ročník teda ostane zapísaný ako úspešný. To je dobrý pocit, že?

"Ciele, ktoré sme si pred sezónou dali, sme aj splnili. Nejde však len o ciele, ale aj o celkovú predvedenú hru. O to, čo dievčatá ukážu na palubovke, či sa v priebehu sezóny zlepšia, či sa nejaká nová hráčka dostane do dobrej formy a postúpi medzi opory. Myslím, že aj to sa nám podarilo splniť."

Asistent o kolegovi

Ján Krajňák, asistent trénera Maximy Broker, o Štefanovi Svitekovi: "Poznáme sa veľmi dlho, od jeho šestnástich rokov, keď prišiel ako hráč do košického kádra, v ktorom som bol aj ja. Spolu sme hrávali, aj po jeho odchode do Nemecka som sa tam naňho bol párkrát pozrieť. Bol vtedy jeden z najlepších slovenských hráčov, čosi ako Rado Rančík teraz. Doma však nebol docenený, v tej dobe ho nezaraďovali do ankiet ani nevolali do reprezentácie. Ako tréner je taký, aký bol aj hráč, teda výbušný. Vie dať najavo, čo sa mu nepáči, či už voči rozhodcom, alebo aj na tréningu, keď hráčka napriek viacerým upozorneniam opakuje niečo zlé, dokáže sa vytočiť. Každý, kto ako hlavný tréner začína, to má ťažké, lebo v tejto funkcii treba zvládnuť veľký stres. Aj on naberá tieto potrebné skúsenosti a myslím si, že postupne sa vypracuje na veľmi vysokú úroveň."

Marián Špacai

Judita Čermáková