Kováčová si ešte úplne nezvykla

Správne by mala ma vo svojej zbierke už deväť zlatých medailí ako majsterka Slovenska. Má však o jednu menej. V roku 2000, keď vtedajší slávny ružomberský valec už vyžierali ekonomické problémy a celé sa to tam rozpadalo, na ňu zabudli a cenný kov jej nedali. Sezónu totiž ukončila predčasne pre zranenie. Teraz už basketbalistka Alena Kováčová svoju zlatú kolekciu rozširuje v košických farbách.

Ako 30-ročná harcovníčka je naskúsenejšou v kádri Maximy Broker, majstra republiky v práve sa skončenej sezóne 2008/09. Prežila už množstvo úspechov aj na medzinárodnom fóre, ale stále ju dokážu poteši.

Zaslúžia si vypnúť

"Tohtoročný slovenský titul je síce už môj ôsmy, ale teším sa skoro rovnako ako z prvého. Táto sezóna totiž bola dlhá a nároèná. Zaslúžime si teraz vypnúť. Čo ma teší, pre družstvo bol tento ročník dobrý, lebo aj v Eurolige sme dosiahli zatiaľ najväčší úspech, aký Košice mali. Panuje teda všeobecná spokojnosť. Je super, že aj to zakončenie bolo výborné, keďže nám vyšiel posledný zápas sezóny. Divákom sme ukázali, že keď hráme uvoľnene, vieme predviesť pekný basketbal," vychŕlila zo seba A. Kováčová.

Najprv zviazané ruky

Košičanky kraľovali celú sezónu, ale vo finále to až také jednoduché nemali, lebo Ružomberok ich v prvých dvoch zápasoch poriadne potrápil. "Najmä v prvom stretnutí sme mali zviazané ruky. Chceli sme si dať záležať, no nehrali sme svoju hru. Taký je už šport, raz si hore, raz dole. Nie je umenie vyhrať, keď sa darí, ale keď to ide horšie. V prvom súboji sa nám až tak nedarilo, mali sme veľa strát, no napriek tomu sme zvíazili. To je tá sila družstva." Sezóna bola poznačená pohybom v kádri a zraneniami. Kováčovej sa vážnejšie zdravotné problémy vyhli, bola teda jednou z tých, ktoré museli ťahať káru na svojich pleciach aj v najhorších momentoch sezóny. "Po tých odchodoch a zraneniach nastala naozaj kritická chvíľa. Prišlo obdobie, keď nás ostalo z pôvodného kádra šesť a museli sme hrať. Utrpeli sme síce vtedy jednu prehru v Ružomberku, ale dokázali sme sa pozbierať. Keby sme mohli v závere rátať ešte aj s Čikošovou a Jurčenkovou, toto družstvo by bolo úplne famózne."

Doma je doma

Kováčová tituly priahuje, má aj maďarské i české. Slovenské získala s Ružomberkom i Košicami, môže teda porovnávať, či sa niečím líšia. "Ťažko povedať. V Ružomberku to bolo už dávno, vtedy som bola mladá. Jasné, že prvý titul je nezabudnuteľný, to je bez debaty. Boli sme vtedy mladý tím a skoro každá z nás mala prvú zlatú medailu, takže radosť bola obrovská. V súčasnosti je už basketbal predsa len trochu iný, je v ňom viac cudziniek. Družstvá na vysokej euroligovej úrovni sa už bez zahraničných hráčok nezaobídu. Ja si však určite cením aj tento titul," zamyslela sa 190 cm vysoká pivotka, ktorá je rodáčkou z Popradu, ale spätá je s érou na Liptove. Po dlhom čase hráva teraz opäť na východe Slovenska, už druhú sezónu v žlto-modrých farbách. "Musím povedať, že som si v Košiciach ešte úplne nezvykla. Predsa len, doma je doma," prezrádza.

Marián Špacai