V detstve v dvoch časovo odlišných obdobiach žila v Košiciach. Najprv, keď jej mamička Galina hrávala basketbal na pozícii podkošovej hráčky za Tory Košice, no a druhýkrát, keď jej otec Viktor trénoval mládež v Cassovii. Nová posila basketbalistiek Dobrých anjelov Košice Jekaterina Lisinová sa vrátila do metropoly východu po necelých siedmich rokoch. Stále hovorí veľmi peknou slovenčinou. "Mám rada slovenčinu, snažím sa nezabúdať, pár slovíčok mi síce vypadne, ale za niekoľko dní si spomeniem na všetky," vraví so spontánnym úsmevom 203 centimetrov vysoká ruská pivotka.
V Košiciach najprv ako maličké dieťa chodila do škôlky. "Nepamätám si už presne, či sme tu žili rok alebo dva. Druhýkrát prišla naša rodina trvalo žiť do Košíc v čase, keď som mala dvanásť rokov. V Košiciach som ukončila dochádzku na základnej škole a začala som chodiť na športové gymnázium. Štúdium na ňom som však už nedokončila, mala som šestnásť rokov, keď som prestúpila do maďarského Pécsu."
Zdôrazní, že má len tie najlepšie spomienky na život v Košiciach. "Veľmi sa mi tu páčilo. Predovšetkým centrum mesta je prekrásne. Najradšej som chodila do cukrárne, kde mali výbornú zmrzlinu, tam som bola aj každý deň," vraví Jekaterina Lisinová. Veľmi sa teší, ako sa v Košiciach postupne postretáva s kamarátkami, s ktorými sa roky nevidela.
Jej príchod do Košíc súvisí s nedávno vzniknutou situáciou, keď sa v CSKA Moskva dozvedela spolu s ďalšími dôležitými hráčkami tímu, že vzhľadom na prázdnu klubovú kasu si musia hľadať nový angažmán. "Najprv ma chcel angažovať Spartak Moskovská oblasť, no bolo mi jasné, že v tomto hviezdami nabitom tíme si príliš nezahrám. Mala som aj iné ponuky, ale tá z Košíc bola najlákavejšia."
Ihneď aj vysvetlila, z akých dôvodov. "Môžem hrať veľa minút v euroligových zápasoch, zahrám si naozaj dosýta, to bol jeden z hlavných dôvodov. Rovnako zavážilo, že prichádzam do mne známeho prostredia, poznám mesto, prostredie, jazyk. Spoluhráčky v družstve sú fajn baby, tréneri sú dobrí a kvalitní. Klub má skvelých fanúšikov. Budem sa snažiť hrať čo najlepšie," tvrdí Jekaterina Lisinová, ktorá minulý týždeň ešte pred odchodom do Košíc oslávila v Moskve svoje 22. narodeniny.
Pohľad na jej kariérnu vizitku jasne potvrdzuje, že patrí medzi najtalentovanejšie ruské hráčky. V reprezentačnom tíme dostáva už tri roky priestor na zbieranie cenných skúseností na vrcholných podujatiach. "Som rada, že som sa mohla zúčastniť na všetkých týchto podujatiach. Olympijské hry v Pekingu boli úchvatné. Teší ma, že v reprezentačnom tíme Ruska so mnou rátajú do budúcnosti. Verím, že o dva-tri roky budem patriť medzi hráčky, ktoré odohrajú v zápase dvadsať-tridsať minút a že nebudem sedieť na lavičke."
Ku košickému družstvu sa pripojila pred pár týždňami na turnaji v Istanbule. Potom sa vrátila do Ruska a naspäť do Košíc priletela tento utorok, keď už mala k dispozícii aj víza. Prišla do úplne nového tímu.
"To je fakt, zostala som prekvapená. No máme teraz silnejšie a kvalitnejšie družstvo. Viacero basketbalistiek už hralo v Európskej lige. Osobne som sa poznala akurát s Kostakiovou, ktorá hrala za Spartak Moskva v čase, keď ja som bola v CSKA," dodala Jekaterina Lisinová.
KTO JE JEKATERINA LISINOVÁ
NARODENÁ: 15. októbra 1987 v Penze
VÝŠKA: 203 cm
NAJÄVČŠIE ÚSPECHY: na vrcholných podujatiach získala s reprezentáciou Ruska postupne v roku 2006 striebro na MS, v roku 2007 zlato na ME, v roku 2008 bronz na OH a v roku 2009 striebro na ME
EURÓPSKA LIGA: hrávala v nej za maďarský Pécs a ruské kluby Spartak Moskovská oblasť i CSKA Moskva, so Spartakom zažila v roku 2007 triumf v tejto pohárovej súťaži
DESAŤ PRIATEĽOV V MOSKVE...
Že má Jekaterina Lisinová zmysel pre humor a že sa rada smeje, potvrdila aj v odpovedi na otázku, aké ťažké je nájsť si pre 203 centimetrov vysokú ženu výškovo rovnocenného partnera. "Všetko je v úplnom v poriadku. V Moskve ma čaká desať priateľov..." vybuchla smiechom Jekaterina. Vážnym hlasom už dodala, že jej partner nemusí byť v žiadnom prípade "výšava". "Ak mám vyššieho partnera, necítim sa príjemne. Som rada, keď je môj priateľ o čosi nižší."
BRANISLAV LACKO
FOTO: Marián Ujco