Basketbalové eso spoznáte tak, že zložitú situáciu vyrieši čo najjednoduchšie. Chce to inteligenciu a športový fortieľ. Americká majsterka sveta z tohto roku CANDICE DUPREEOVÁ má obe prednosti.

Candice Dupree znie francúzsky, máte odtiaľ predkov?

"Fakt to neviem, nikdy som to nezisťovala. Rodina môjho otca je z Jamajky, tak možno tam je nejaký súvis."

Na strednej škole ste hrali aj volejbal. Čo rozhodlo pre basketbal?

"Bavili ma oba športy, ale dostala som štvorročné basketbalové štipendium na univerzitu Temple vo Philadelphii, čo bola skvelá vec, nemala som prečo váhať. S basketbalom som mala určite väčšiu šancu zarobiť si peniaze ako volejbalom, ktorý hrala výborne moja mama, reprezentovala USA."

Americký športový systém na univerzitách je dokonale prepracovaný, myslíte si, že je to najlepší spôsob pre vstup do profesionálneho športu?

"Myslím si, že hej. Aj keď u žien je to iné ako u mužov. Tí môžu ísť na jeden rok na univerzitu ako to napríklad spravil hviezdny Carmelo Anthony. My musíme ísť na vysokú školu na štyri roky a až potom môžeme ísť na draft do WNBA, alebo musíte počkať kým spromujete na college. Predsa len rozdiel medzi stredoškolským športom a profesionálnym je obrovský, univerzita vás na to pripraví."

V roku 2007 vás draftovalo Chicago do WNBA. Aký je rozdiel v popularite medzi ženskou a mužskou NBA?

"Aj vy ste potvrdili, že basketbalu sa vo vašich médiách venujú málo. U nás je to porovnateľné medzi mužmi a ženami. Ženský basketbal nie je zďaleka taký populárny. Má to však svoj pôvod aj v histórii, WNBA tu je len jedenásť či dvanásť rokov, ale jej popularita sa zväčšuje. Je to vidno aj na počtoch divákov v halách."

Vaša profesionálna súťaž sa hrá v lete. Je to dobrý formát?

"Neviem to posúdiť. Pôsobím v USA i v Európe už päť rokov, čo je náročné, ale dá sa to zvládnuť. Že hráme v lete, je aj preto, aby sa naplnili kapacity hál, lebo v lete sa z profesionálnych športov hrá len bejzbal a trochu neskôr americký futbal. V lete chodia ľudia častejšie na výlety, do Disneylandu a zábavných parkov."

V roku 2007 ste sa predstavili aj v All Star víkende NBA, kde ste boli členkou tímu Chicaga v hráčskych zručnostiach pod názvom Shooting stars. Vašimi spoluhráčmi boli Ben Gordon a legendárny Scottie Pipen. Ako sa vám s nimi hralo?

"Podobné exhibície sú odmenou pre fanúšikov, aby videli najlepších hráčov pokope. Pre nás je výborné stretnúť sa s mužskými hviezdami. Hráči NBA sú veľmi milí, ťažko by som sa stretla len tak so Scottiem Pippenom."

Päť rokov hráte v Európe, posledné dva roky v Košiciach. Bol pre vás prechod do Európy veľkou zmenou?

"Je to prínos. Spoznávam nové krajiny, lepšie chápem mentatalitu rôznych národov. Páči sa mi to."

Čo bol najväčší problém pri prechode do Európy?

"Jazyková bariéra, nie každý rozpráva po anglicky, cítila som sa trochu stratene. Po basketbalovej stránky to boli iné návyky. Rozhodcovia v eurolige sú iní, veľakrát mi zo začiatku pískali kroky, ale na to sa dalo zvyknúť a prispôsobiť sa."

Veľa amerických hráčov má problém po prechode do Európy so šoférovaním, keď má v aute manuálnu prevodovku namiesto automatickej, patríte medzi nich aj vy?

"Ja mám v Košiciach v aute automatiku, ale musím sa pochváliť, že mi nerobí problém aj manuál, je to väčšia zábava (smiech)."

Viete už nejaké slovenské slová?

"Ďakujem, dobrý deň, dovidenia. Iba také základy, aby som sa netvárila komplet neslušne (smiech)."

Košice aj Krakov sú oproti Chicagu, kde ste odohrali značnú časť kariéry, malé mestá. Vyhovuje vám to?

"Mám rada veľké mesta s viacerými možnosťami. Dôležitejší je však môj súkromný pokoj, ktorý v Košiciach mám. Keď chcem ísť do kina, idem do kina, keď chcem ísť do obchodov, môžem ísť do obchodov, všetko mám blízko, čo mi vyhovuje."

Na posledných majstrovstvách sveta ste boli členkou zlatého tímu, ktorý prešiel turnajom bez prehry. Boli zápasy na MS také ľahké alebo zdanie môže klamať?

"Nominácia do národného tímu bola pre mňa obrovskou odmenou. Boli ľahké aj ťažké zápasy. Keď hráte s tímom, ktorý je o dosť slabší ako vy, ťažko sa hľadá motivácia. To je náročné na psychiku. Toto treba prekonať tímovo. Na turnaji bolo však viac zápasov, ktoré neboli ľahké, súboje s Austráliou, Španielskom alebo finále s Češkami. Všetky tímy sa pomaly zlepšujú."

Dupreeová patrila k oporám USA aj vo finálovom zápase MS s Českom

Slovensko na turnaji chýbalo. Myslíte si, že náš tím by mal šancu na šampionáte?

"Som o tom presvedčená. Slovensko má dosť talentovaných hráčok, vidino to aj v Košiciach. Váš národný tím mal dobré vedenie. Základ je v hlave, veľa tímov ide napríklad do zápasu s USA so strachom, že vysoko prehrajú. To je chyba."

V roku 2012 budú olympijské hry v Londýne. Je jedným z vašich snov zahrať si tam?

"Olympijské hry sú pre športovcov absolútnym vrcholom. To, že som bola vo výbere na majstrovstvách sveta, ešte nič neznamená, olympijská zostava sa môže zmeniť. Preto chcem ísť po sezóne do ďalších prípravných kempov, aby som zlepšila moju hru a presvedčila trénerov."

Do olympijského tímu sa chce dostať aj bývalá atlétka Marion Jonesová, ktorá sa vrátila k basketbalu. Má šancu alebo jej anagažovanie tímom WNBA zo San Antonia bol iba reklamný trik?

"Za Marion je veľmi silný ľudský príbeh, čo v Američania milujú. Nevedela som o nej nič, ani o jej zranení, ktoré ju vyradilo z basketbalového kádra USA pre OH v Atlante 1996. Vrátiť sa po 14 rokoch a hneď do WNBA je veľká vec. Je to, pravdaže, skôr reklamný ťah, hoci Marion hrá dobre. Asi to nebude stačiť ani na nomináciu do širšieho kádra pre londýnsku olympiádu."

V tíme Dobrých anjelov hráte druhú sezónu. Myslíte si, že Košice môžu postúpiť do Final four euroligy?

"Šanca je celkom reálna. Máme výborné vyžrebovanie, v skupine môžeme vyhrať každý zápas, čo je dobrá východisková pozícia. Final four je ďaleko, ale je lákadlom, ešte som si na ňom nezahrala. Nevidím dôvod, prečo by sa nám to nemohlo podariť."

Posledným trendom v Európe je nástup bohatých ruských klubov. Myslíte si, že to je pre euroligu dobré?

"Určite nie, znižuje sa tak súťaživosť a motivácia ostatných. Ruské tímy súťaž v posledných rokoch vždy vyhrali. V tejto sezóne to pre menšie kluby vyzerá sľubnejšie. Diana Taurasiová prestúpila z Ruska do Fenerbahce, aj ostatné hráčky sa viac rozpŕchli, čo by mohlo špičku rozšíriť."

Aký máte vzťah s agentom. Rozhoduje on o najlepšej ponuke alebo si môžete povedať, že budete hrať za menej, ale v prostredí, kde sa cítite príjemne?

"Mám svoje slovo. V Košiciach som spokojná po každej stránke. Mám tu skvelý plat (manažér Košíc Jendrichovský uviedol, že približne päťkrát vyšší ako v WNBA - pozn. red.). Mesto mám rada, spoluhráčky, manažment a aj svoj byt, nemôžem sa sťažovať. Pre mňa je dôležitejšie cítiť sa dobre, ako zarábať veľmi veľké peniaze a mať stres."

Vo WNBA ste hrali za Chicago a Phoenix. Sledovali ste aj iné športy ako ľadový hokej?

"Nikdy v živote som nevidela celý hokejový zápas, robí mi problém sledovať puk na ľade (smiech). Rada by som si však pozrela zápas naživo, to by ma bavilo. Celkovo však pozerám zo všetkého niečo. Mám rada NBA, univerzitný basketbal, ale aj americký futbal a tenis."

Hrali ste vo viacerých mestách sveta, do ktorých sa najradšej vraciate?

"Mám veľmi rada Atlantu, aj z toho dôvodu, že je blízko Floridy, kde bývam, ale rada sa vraciam aj do Washingtonu. Tam sa mi páči jeho história."

Ktorý šport vám ide okrem basketbalu alebo ste si ho rada zahrali?

"Keď som bolo ešte na škole, tak mi išli celkom dobre všetky športy. Veľmi rada si zahrám volejbal, ale veľmi ma bavil aj softbal."

Mali ste obľúbeného športovca alebo idol?

"Keď som vyrástala nepozerala som veľmi šport, len som ho hrala, preto som ani nemala žiadny vzor. Ako som sa zlepšovala, začali ma novinári prirovnávať k Timovi Duncanovi zo San Antonia, čo je pekná pocta. Duncan je dvojnásobne najužitočnejším hráčom NBA a jej štvornásobným víťazom."

Vyrastali ste na Floride. Nerobia vám problém slovenské mrazy?

"Vôbec, keď som hrávala vo Philadelphii, zažila som tuhé zimy. Mám rada striedanie ročných období. Keď padá sneh, je to krásne."

Spomínali ste, že v Košiciach vám vyhovuje všetko. Ako je to s jedlom? Varíte si alebo sa stravujete v reštauráciách?

"Tak na polovicu. Mám tu pekný byt kompletne zariadený a aj si rada niečo uvarím. Obľubujem hlavne kura na všetky spôsoby s ryžou alebo zemiakmi, so zeleninou. Mám rada aj cestoviny. Hlavne nech si to pripravím rýchlo a dlho sa s tým neotravujem."

Na univerzite ste študovali fyzioterapiu. Chceli by ste sa jej venovať po ukončení kariéry?

"Nie. Basketbal by som chcela hrať dlho a potom by som možno začala podnikať, to ma teraz priťahuje. Možno ostanem pri basketbale, ale neviem či mám na trénerstvo trpezlivosť."

Dupreeová patrí k najväčším hviezdam ženskej NBA

Tri kroky a smeč

Candice Dupreeová je vraj komótna, neurobí krok navyše. Manažér košických basketbaliatiek Daniel Jendrichobský oponuje: "Šetrí sa, nechce sa zraniť. Chce hrať basketbal do svojich 35 rokov."

Američania hovoria, že hra Candice je ako smoothie - mrazená ovocná dreň, ktorá sa pomaly, vláčne roztápa na jazyku. Chutí však báječne.

Američanka pôsobí v Košiciach druhú sezónu. Pivotka sa skutočne ku košu, s prepáčením, prikradne. Pomaly, ľahostajne, akoby bez záujmu. Súperky oklame, až sa červenajú. Čaká na svoju chvíľu.

Po príchode Zuzany Žirkovej do klubu Dobrých anjelov práve na jej dlhú prihrávku. Už dala kôš aj tak, že loptu do koša doklepla volejbalovou ulievkou, basketbalovou terminológiou alley up. Tento spôsob patrí medzi skvosty tohto športu. Tlieskajú mu plné haly NBA.

V basketbale niet však nad efektný smeč. Vie ho zopár žien, možno ich spočítať na jednej ruke. V našej lige, pri košickej suverenite, sa o to pokúšala jedna z amerických spoluhráčok. Šprint, výskok a ruka s loptou triafali obruč. Diváci sa zabávali. Stoj čo stoj snahe kamarátke urobila stop Candice. "A to je nejaké extra umenie?" opýtala sa prekvapene z lavičky. Pravdaže, tvrdili kolegyne Dupreeovej.

Na tréningu Candice predviedla: po troch rýchlych krokoch smečom čisto zavesila. Pýtali sa jej, či si efektné kúsky necháva do Ameriky. "Vôbec nie, nie som prívrženkyňa samoúčelných fintičiek. Hrozia pri nich zranenia a ja chcem hrať basketbal veľmi dlho," hovorila.

Tomáš Prokop, Peter Fukatsch