Situácia v slovenskom basketbale je viac ako kritická. Mojím emotívnym vyjadrením, ktoré som učinil bezprostredne po zápase nášho družstva so Spartakom Moskva, k možnému vylúčeniu slovenských basketbalových družstiev z európskych súťaží som situáciu ešte viac skomplikoval, čo ma veľmi mrzí.

Napriek hnevu a frustrácii z vzniknutej situácie, ktorá postavila tri kluby do pozície rukojemníkov, mi neprináležalo vyjadrovať sa k pôžičke zo strany FIBA.

Napriek tomu, že počas celého rozhovoru som sa snažil povedať, že nechcem byť sudcom v tejto kauze, výsledok bol práve opačný.

Moja snaha vysvetliť, prečo boli kluby zatiahnuté do sporu o pôžičke vyznela ako obvinenie bývalej generálnej sekretárky, ktorej som tým veľmi ublížil.

Nespochybňoval som pôžičku, a opakujem, že za ňu môžeme byť FIBE a pani Hrisenkovej, ktorá túto pôžičku zariadila len a len vďační.

Kritizoval som spôsob, akým bola pôžička zrealizovaná. Žiaľ moje vyjadrenie evokuje dojem, že peniaze boli poslané na účet súkromnej firmy.

Pôžička však bola poslaná na účet 100% dcérskej spoločnosti SBA a peniaze boli do posledného centu použité na dlžoby, ktoré SBA mala v januári 2011. Či to bolo v súlade so zákonom nechám na zodpovedných.

Po rokoch spolupráce s médiami som mal vedieť, že z celého rozhovoru, ktorý má viac ako osem minút (kompletný nezostrihaný originál mám k dispozícii), budú použité iba výbušné časti, ktoré bez predchádzajúceho kontextu vyznievajú úplne inak.

Na základe príspevku v TA3, ktorý je len malou časťou rozhovoru, sa verejne ospravedlňujem pani Nataši Hrisenkovej.

Daniel Jendrichovský