Reklama

Reklama

Reklama

Reklama

Denník Šport
publikované: 17.1.2012 | zdroj: Denník Šport

Štefan Svitek: Vyznamenanie aj pre Košice, ktoré mi dali šancu

Štefan Svitek: Vyznamenanie aj pre Košice, ktoré mi dali šancu

Úspešne vedie basketbalistky majstrovských Košíc, s ktorými získal v uplynulej sezóne ôsmy slovenský titul. V C-skupine Európskej ligy je jeho tím Good Angels na výbornej a postupovej 3. priečke. V piatok minulý týždeň si ho Maďarský basketbalový zväz vybral spomedzi troch kandidátov za trénera tamojšej ženskej reprezentácie. Štefan Svitek, rodák z Gelnice, ale telom i dušou Košičan, keďže v tomto meste vyrastal i teraz žije, nestojí o prílišnú popularitu, ale predsa ochotne odpovedal na naše otázky.

Ako vôbec došlo k tomu, že ste sa uchádzali o post kormidelníka maďarských basketbalistiek?

"V októbri sme hrali v Šoprone prípravný zápas a tam mi Norbert Székely, môj dobrý priateľ, prezradil, že skončil na poste trénera basketbalistiek Maďarska. V nezáväznej debate som sa ho spýtal, či vie, kto bude na tom mieste pokračovať. A on iba medzi rečou podotkol, že možno to bude tréner zo zahraničia."

To bol podnet, aby ste pátrali, či taká možnosť vôbec existuje?

"Nie celkom, ale utkvelo mi to v pamäti. A keď zhodou okolností prišiel ako komisár na náš domáci euroligový zápasu proti Rivasu Ecópolis Maďar Iván Bodrogváry, bývalý generálny sekretár tamojšieho zväzu, požiadal som Ivana Benninghausa, ktorý sa s ním dobre pozná, aby od neho zistil, ako to je s tým trénerom maďarských basketbalistiek. Vtedy som sa dozvedel, že sa možno o ten post uchádzať."

Už nič viac ste nepotrebovali zistiť?

"Samozrejme, že som chcel vedieť podstatne viac od kompetentných. Preto som osobne vycestoval do Budapešti, kde som sa porozprával s prezidentom zväzu Ferencom Szalayom i generálnym sekretárom Tamásom Sterbenzom. Až potom som sa rozhodol, že sa prihlásim."

Čo všetko ste museli v prihláške uviesť? Išlo o nejaký náročný projekt?

"Nemusel som pripraviť veľký materiál. Poslal som v maďarčine iba niekoľkostranový projekt, v ktorom som opísal moje predstavy o fungovaní družstva, o jeho príprave, ako aj to, čo by som s ním chcel dosiahnuť."

Prekvapil vás verdikt maďarského zväzu, alebo ste si boli takpovediac istý, že vás vyberú?

"Veril som si. Tamojší funkcionári vedeli, že mám prehľad o maďarských hráčkach, sledujem ich v tamojšej lige, ale aj v zahraničí. Predpokladám, že mi pomohla aj znalosť maďarského jazyka."

Máte za sebou zatiaľ krátku trénerskú kariéru. Čo pre vás znamená, že povediete reprezentačný tím?

"Je to v určitom zmysle vyznamenanie. Ale nielen pre mňa, ale i pre Košice. Konkrétne pre majstrovský klub, ktorý má teraz názov Good Angels. Bez možnosti, ktorú som tu dostal, by k tomu všetkému nemohlo dôjsť. Trénovať reprezentáciu nie je bežná vec, takých príležitostí nie je veľa."

Zamýšľali ste sa vôbec na sklonku hráčskej kariéry, že budete pokračovať pod košmi ako tréner?

"Vôbec nie. Jednoducho som ten basketbal stále hral, lebo ma obchádzali zdravotné problémy a vedel som sa v hre uplatniť. Raz, ani neviem presne kedy, mi Daniel Jendrichovský navrhol, či by som nechcel pomôcť a využiť pritom svoje značné skúsenosti. Tak sa to všetko začalo. Rýchlo som v Prešove získal kvalifikáciu trénera II. triedy a až neskôr najvyššiu na FTVŠ v Bratislave. Je známe, že som bol najprv dve a pol sezóny asistent Vladimíra Karnaya."

V roku 2007 bolo nevšedné, že ste osobne mohli oslavovať dva tituly. Jeden ako opora mužského tímu Košíc a druhý ako asistent trénera žien. Prečo ste potom prestali hrať?

"Bol najvyšší čas! Už som mal po štyridsiatke a povedal som si, že stačilo. A vtedy som už tušil, že môžem v basketbale ostať ako tréner, a to sa mi ako riešenie pozdávalo."

Ako hlavný kouč pracujete od januára 2008. Čo je odvtedy váš najväčší trénerský úspech?

"Dúfam, že najväčší trénerský úspech ma ešte len čaká, ale môžem sa už aj obzrieť späť. Štyri sezóny v eurolige mi dali veľa a najlepší výsledok je nesporne postup do štvrťfinále v roku 2010, keď nás vyradil silný ruský Jekaterinburg."

Kam by mohli Košice postúpiť teraz, keď stoja tak dobre v C-skupine Európskej ligy?

"Nerád sa pozerám príliš dopredu. Som zástanca filozofie ísť krok za krokom. Teší ma, aké máme teraz výsledky aj výkony. Pred sezónou, keď sa zranila Zuzana Žirková, ktorá mala byť naša kľúčová hráčka, sa ma zmocňovali pochybnosti, či nároky tejto ťažkej súťaže zvládneme na dostatočnej úrovni. Je veľmi príjemné vidieť, že teraz máme z 11 zápasov 7 víťazstiev. Ešte dôležitejšie však budú v terajšom jedinom kole play-off."

S akým názorom ste sa stretli v klube, keď ste podávali prihlášku na post trénera maďarskej reprezentácie?

"Nevidel som dôvod, aby som o tom zoširoka hovoril. Nechystal som sa totiž robiť nič na úkor klubu, ani som nepomýšľal na prechod k nejakej konkurencii. Išlo, či presnejšie už pôjde, o prácu v medzisezónnom období, ktorá potrvá dva či dva a pol mesiaca. A na to, že si ma Maďari vybrali, nepoznám v Košiciach negatívnu reakciu."

Ale je isté, že tam chcete pokračovať, či nie?

"Či budem aj naďalej tréner Košíc a súčasne budem viesť aj maďarské reprezentantky, nie je možné teraz povedať s istotou. Vyhovovala by mi takáto ,kombinácia’, ale v máji sa mi skončí zmluva v klube Good Angels Košice a o tom, čo bude ďalej, nerozhodnem iba ja."

Pripúšťate, že by ste pracovali v inom klube, a tak viedli maďarskú reprezentáciu?

"Moja prvá a hlavná voľba sú naďalej Košice. Každodennú prácu v klube nechcem opustiť na úkor trénovania maďarskej reprezentácie. Ak by také niečo odo mňa chceli u našich južných susedov, možno by som ani nepodpísal zmluvu, o detailoch ktorej ešte len budem rokovať. A o tom, že by som bol klubový tréner v nejakej inej krajine, zatiaľ nerozmýšľam vôbec."

Myslíte, že by vám sťažilo prácu v Maďarsku, keby ste sa "náhodou" stali trénerom v Rusku, Španielsku, Francúzsku či Nemecku. Bola by problémom tá vzdialenosť, ktorá by bola oveľa väčšia, než je z Košíc do Budapešti?

"Vďaka komunikácii cez skype a internet sa dnes vzdialenosti strácajú, vymieňať si a získavať informácie nie je problém. Aj tak je však ťažké nahradiť osobný kontakt a osobné priame poznatky. Takže klubové pôsobenie v inom meste, než v Košiciach, nepovažujem za neprekonateľný problém. Ale o tomto všetkom hovorím iba v čisto teoretickej rovine. Nie je to teraz predstava, ktorú by som chcel naplniť."

Už sa ozvali hlasy, prečo ste uprednostnili maďarskú reprezentáciu pred slovenskou. Čo viete odpovedať na takéto názory?

"Predovšetkým, že mi nikto funkciu hlavného trénera basketbalistiek Slovenska neponúkol. Nikdy som sa s takouto možnosťou nestretol. Bol som dva roky asistent Vladimíra Karnaya, jeden rok som pracoval pri Pokey Chatmanovej. Vlani som na takú istú možnosť pri Natálii Hejkovej už nereflektoval, keďže by nešlo o posun vpred v porovnaní s nedávnou minulosťou. Navyše vo funkcii asistenta Pokey Chatmanovej som nepokračoval z mne neznámych príčin."

Aká úloha bude stáť pred vami, keď podpíšete v Maďarsku zmluvu?

"To viem presne. Chcú odo mňa, aby som postúpil s družstvom na majstrovstvá Európy 2013 do Francúzska."

Z úst generálneho sekretára maďarského zväzu Tamása Sterbenza sme v tamojšej televízii počuli, že máte pripraviť kvalitný tím na ME, ktoré budú v Maďarsku v roku 2015.

"Nepripúšťam, že by som tam mohol pracovať tak dlho, ak by Maďarsko nepostúpilo do Francúzska. I keď je jasné, že ako domáci tím má už dnes na ME 2015 účasť istú."

Ako pre vás vyznieva porovnanie slovenskej a maďarskej ženskej reprezentácie?

"Nevidím medzi nimi žiadny výrazný rozdiel. Obe by mohli hrať pravidelne medzi 16 najlepšími družstvami na záverečných turnajoch ME. A vo vzájomných zápasoch, tak ako doteraz vždy, by rozhodla momentálna forma a prítomnosť či neprítomnosť hlavných opôr. Tých nie je ani v jednej z týchto krajín nazvyš."

ZO SYNA BASKETBALISTA?

Venujú sa vaše deti športu? Pôjdu vo vašich šľapajach?

"Syn Marco možno áno. Má len 14 rokov, ale už je vysoký 194 centimetrov a zaiste ešte porastie. Hrá basketbal, je stredný rozohrávač a ide mu to dobre. Takmer 11-ročná dcéra Sophie sa venuje predovšetkým tancu a nedávno začala hrať volejbal. Uvidíme, či pri ňom ostane."

PREČO VIE PO MAĎARSKY

Ako je to s vašimi jazykovými znalosťami? Vieme, že ich ovládate niekoľko. Kde a kedy ste sa ich naučili?

"Otec pochádzal zo Szekszárdu a ich rodina pred príchodom na Slovensko si písala priezvisko Szvitek. Doma sme v detstve bežne hovorili po maďarsky a vďaka mame aj po nemecky. Nemčinu, ktorú som sa učil v škole, dobre ovláda aj moja manželka. V tomto jazyku sme sa zdokonalili počas pobytu v Nemecku, a najmä v záujme detí i doma teraz hovoríme zväčša po nemecky. Po anglicky som sa naučil z vlastnej iniciatívy v basketbale a z ruštiny som ešte, dúfam, všetko nezabudol..."

KTO JE ŠTEFAN SVITEK

NARODIL SA 20. novembra 1966 v Gelnici, ale odmalička vyrastal v Košiciach. Je vysoký 204 cm, pod košmi vynikal ako výborný strelec.

V REPREZENTÁCII ČESKOSLOVENSKA od roku 1986 odohral 187 zápasov (udáva Juraj Gacík v Kronike čs. a slovenského basketbalu), s čím je v historickom poradí na 25. mieste ako šiesty Slovák; v kategórii dospelých štartoval na ME 1987 v Aténach (dal tam prvý kôš šampionátu) a na ME 1991 v Ríme.

S AKTÍVNYM BASKETBALOM začal i skončil v Slávii VŠT Košice, jednu sezónu bol na vojenčine v RH Pardubice a jednu na hosťovaní v Chemosvite Svit, desať a pol sezóny hral v Nemecku, od roku 1990 postupne v Braunschweigu, Hagene (víťaz Nemeckého pohára 1994), Bambergu, Ulme a Norimbergu; v roku 2001 pol sezóny v rakúskom Traiskirchene (víťaz Rakúskeho pohára; po návrate z cudziny najprv dva roky v Lučenci a na záver v Košiciach, kde v roku 2007 oficiálne zavŕšil hráčsku kariéru, ale aj po nej dochádzal pomáhať do maďarského Salgótarjánu.

JE ŽENATÝ, s manželkou Gabrielou (za slobodna Longauerovou) má syna Marca (nar. 9. 10. 1997) a dcériu Sophie (13. 2. 2001).

V ROKU 1988 získal titul Ing., skončil štúdium na VŠT v Košiciach ako banský inžinier.

Jeden z najlepších v eurolige

"V prvej polovici minulého desaťročia som sa v Košiciach venoval aj mužskému basketbalu. Vtedy som ešte viac spoznal Štefana Sviteka, popri výbornej hre vedel všetko názorne vysvetliť a ukázať spoluhráčom. Bol ako videokazeta, z ktorej sa dalo učiť. Urobilo to na mňa veľký dojem, a preto som ho zlákal k nášmu ženskému tímu. Jeho precíznosť a oddanosť tomuto športu sú príkladné, čo mi potvrdilo sedem rokov úzkej spolupráce. Podľa môjho názoru sa vypracoval na jedného z piatich najlepších trénerov v eurolige. V našom klube pod jeho rukou sa zlepšujú hráčky individuálne, takisto aj ich spolupráca. Veď aj teraz vedel z nového kádra rýchlo upliesť bič na silných súperov. Budem rád, ak bude u nás pokračovať v práci, hoci predpokladám, že dostane ponuky zo špičkových európskych klubov,"povedal nám o Štefanovi Svitekovi generálny manažér košického majstrovského klubu Daniel Jendrichovský.

TOMÁŠ GROSMANN