Basketbalový svet sa nedávno opäť o niečo rozrástol. Jeho rodina sa rozšírila o špecializovaný magazín 24 WHoops, ktorý bude dostupný v anglickom jazyku a v elektronickej podobe. Spolu s jeho príchodom sa zároveň o nezvyčajného člena rozšírila aj skupina novinárov, ktorá sa venuje svetu pod deravými košmi.
Tým novým prírastkom nie je nik iný, než neoficiálne najlepší tréner predchádzajúcej sezóny ženskej basketbalovej EuroLigy FIBA Maroš Kováčik. Ten si k doterajším povinnostiam hlavného kouča Good Angels Košice, či v súčasnosti ženskej reprezentácie do 20 rokov, pridal ešte jednu. Vziať do ruky pero, či presnejšie povedané klávesnicu, a písať, písať, písať...
Za istých okolností by teda mohol nasledovný rozhovor vzniknúť aj v obrátenom garde, no výmenu jazdca s koňom sme si ešte nechali na neskôr. Preto tréner Maroš Kováčik svoje pero mohol nechať odložené a venoval sa len odpovediam na otázky, ktoré vám priblížia jeho prerod do novej novinárskej polohy.
- Maroš, dovoľ mi zablahoželať ti k novej funkcii a hneď na úvod ťa poprosiť o priblíženie, ako sa tvoja spolupráca s magazínom 24 WHoops zrodila?
"Neviem, či je k čomu blahoželať, ale každopádne ďakujem... (smiech). Teraz vážne. Za všetkým stojí Paul Nielsen. Po euroligovom Final Eight, kde sme spolu niekoľkokrát hovorili a bol vždy najhorlivejším novinárom na našich pozápasových tlačovkách, ma oslovil, či by som nebol ochotný s čitateľmi nového celosvetového magazínu, ktorý bude vychádzať v elektronickej podobe, podeliť sa o moje názory a filozofiu. Keďže to bola pre mňa obrovská česť, že si ma niekto vybral na tak zodpovednú úlohu, tak po niekoľkých e-mailoch, v ktorých som sa pýtal na jeho predstavu spolupráce, sme sa napokon dohodli. Naozaj ma to veľmi príjemne prekvapilo a som šťastný, že si vybral práve mňa."
- Prídu aj ďalšie články, alebo v tomto prípade šlo len o jednorazovú záležitosť?
"Naša spolupráca nemá časové obmedzenie. Dohoda je postavená tak, aby som raz mesačne pripravil článok na nejakú trénerskú tému. Prvú si Paul Nielsen vybral sám a keďže sa mu veľmi páčila, tak pri výbere druhej som už dostal voľnú ruku. Tú som už stihol spracovať a článok mám už napísaný."
- Čo ťa motivovalo prikývnuť na ponuku zo strany Paula Nielsena?
"Môžem úprimne povedať, že toto bol návrh z kategórie ponúk, ktoré sa neodmietajú a navyše som nemal jediný dôvod odmietnuť ju. Som mladý tréner z malého Slovenska a možnosť byť korešpondentom magazínu celosvetovým obsahom a dosahom môže prísť len raz za život. Na druhej strane je to pre mňa veľmi zaväzujúce a preto len koncept článku pripravujem asi týždeň a následne ho Paulovi Nielsenovi predkladám na schválenie."
- V prvom článku si čitateľom priblížil prípravu družstva na zápas. Môžeme prezradiť alebo aspoň naznačiť, o čom budú ďalšie?
"Ako som spomínal, druhú tému som si vybral sám a bude o základnom obrannom koncepte pri hre jeden proti jednému na perimetri. Aké budú ďalšie témy a či vôbec nejaké budú, záleží najmä na Paulovi Nielsenovi a na jeho miere spokojnosti s mojim druhým článkom. Pevne verím, že čitateľov a ani jeho nesklamem a v mojich článkoch si tréneri nájdu veľa užitočných informácií, ktoré budú môcť následne využiť. Snáď tam nájdu i také, ktoré dodnes nepoznali a v budúcnosti im pomôžu, prípadne v nich nájdu aj iný pohľad na rôzne aspekty basketbalu."
- Dozvieme sa z ďalších článkov aj o iných detailoch fungovania hráčskej kabíny?
"Nepovedal by som, že tu bude priamo z kabíny. Skôr to bude o mojej trénerskej filozofii, kde sa budem snažiť čitateľom prezentovať rôzne témy z môjho trénerského pohľadu, informácie a skúsenosti, ktoré sa mi podarilo aplikovať, alebo naštudovať z rôznych zdrojov, či priniesť z rôznych stáží v zahraničí. Samozrejme len tie, ktoré som vyskúšal a fungovali."
- Na čo sa budeš v článkoch zameriavať?
"Prvý článok bol o príprave nášho tímu pred euroligovým zápasom. Rozoberal som v ňom podrobne všetky detaily, aby si čitatelia vedeli predstaviť, že samotnému euroligovému stretnutiu predchádza naozaj veľa práce, ktorou sa snažíme nič nenechať na náhodu. V tomto smere odvádza veľmi dobrú a poctivú prácu aj môj asistent Peter Jankovič, bez ktorého by som to nezvládal. Neskromne priznávam, že si mladí tréneri môžu prečítať veľa osožných informácií, keďže som v článku nič neskrýval a takmer dokorán som otvoril dvierka našej trénerskej kuchyne."
- Nie je namieste obava, že v článkoch nechtiac odhalíš aj niečo, čo by malo ostať tajomstvom?
"Nič z toho, čo v Good Angels robím nie je tajomstvo. Nič prevratné som ani nevymyslel. Ide skôr o získané informácie, ich aplikáciu a spôsob mojej práce. Pre niekoho to môže byť návod, pre iného možnosť na zamyslenie. Nevylučujem, že sa nájdu aj takí, ktorí budú mať na spôsob mojej práce odmietavé alebo odlišné názory. Nechám čitateľov vybrať si, do ktorej skupiny sa zaradia."
- Prispievaš do periodika vydávaného v angličtine. Píšeš primárne po anglicky, alebo si najskôr pripravíš text v slovenčine a až následne ho prekladáš, prípadne dáš niekomu preložiť?
"Každý článok píšem priamo v angličtine a nemám žiadnu slovenský preklad, či originál. Samozrejme, že článok následne dám skontrolovať, aby bol korektný z hľadiska anglickej gramatiky. Nie je to jednoduché, keďže texty obsahujú viac ako tri štvrtiny odborných basketbalových výrazov. Našťastie mám známeho, ktorý túto terminológiu v anglickom jazyku ovláda perfektne a vždy mi článok, pred odoslaním skontroluje a do bodky poupravuje.
- Mal si už niekedy takúto ‘spisovateľskú‘ skúsenosť?
"Nemal. Žiadnu podobnú. Ani náhodou. Jediná skúsenosť s prekladom podobných testov sa týka seminárov a štúdia, ktoré som absolvoval v Španielsku s takými trénerskými osobnosťami ako Ettore Messina, či Željko Obradovič. Potom som pre Združenie trénerov SBA prekladal niekoľko stoviek strán odborného basketbalového textu z angličtiny do slovenčiny. Ak sa nemýlim tak dodnes existuje možnosť získať ho na sekretariáte, či webovej stránke SBA."
- Na záver trochu kacírska otázka. Budeš stíhať skĺbiť roly trénera euroligového tímu, manžela a dvojnásobného otecka, no a najnovšie aj korešpondenta, keďže nová sezóna začne pomaly, no čoraz naliehavejšie klopať na dvere?
"Verím, že to zvládnem, aj keď to bude náročné a opäť ukradnem kus času na úkor svojej rodinky. Beriem to však ako obrovskú poctu, novú skúsenosť, ale aj možnosť prezentácie mojej trénerskej práce smerom do Európy. Ako som už spomenul, vnímam to ako šancu, ktorá môže prísť len raz za život a som za ňu nesmierne vďačný."
P. Nielsen: "Som ohromený jeho prístupom!"
Podarilo sa nám skontaktovať aj so šéfredaktorom magazínu 24 WHoops Paulom Nielsenom. Práve on Maroša Kováčika vybral za jedného zo spolupracovníkov nového periodika a ako novinár úzko spolupracujúci s oficiálnym webom FIBA Europe v predchádzajúcom období detailne sledoval prácu kouča Good Angels Košice.
"Maroša Kováčika som začal pozorovať počas vlaňajších majstrovstiev Európy hráčok do 20 rokov, pretože už v maďarskom Debrecíne odvádzal so svojim kolektívom veľmi dobrú prácu. Potom prišla EuroLiga FIBA a neuveriteľný výkon celého košického tímu, ktorý sa dokázal prebojovať medzi štyri najlepšie európske kluby," uviedol na adresu mladého trénera Paul Nielsen.
"Bol tak dobrý, že si to všimli aj iní tréneri. Kouč neskoršieho euroligového víťaza z Jekaterinburgu Olaf Lange, ako aj jeho finálový náprotivok Roberto Iniguez z Fenerbahce Istanbul, označili práve Maroša Kováčika za najlepšieho kouča súťaže a ja s tým nemôžem nesúhlasiť," podotkol Paul Nielsen, ktorý od jeho príspevkov očakáva, že sa stanú zdrojom inšpirácie pre ostatných trénerov.
"Jeho myšlienky sú formulované s vášňou pre hru, veľkým dôrazom pre detail a zamerané sú najmä na rozvoj zručností. Vychádzajú z túžby Maroša Kováčika učiť sa a snahy o neustále zlepšovanie, ktorou som ohromený. Bol prvým trénerom, ktorého som oslovil s ponukou spolupráce pre 24 WHoops a som nesmierne šťastný, že povedal 'áno'," uzavrel Paul Nielsen.
Na záver už len môžeme vyjadriť presvedčenie, že aj touto cestou sa zahraničie dozvie viac o úrovni kvality práce slovenských trénerov. O tých sa za hranicami vlasti vie všeobecne dosť málo, no už v uplynulej sezóne dali poniektorí z nich o sebe vedieť. Možno je aj toto spôsob, akým sa v radoch manažérov európskych klubov zvýši povedomie aj dôvera ku koučom spod Tatier.