Síce nijako zvlášť dôležitá, no určite paradoxná situácia vznikne na majstrovstvách Slovenskej republiky basketbalistiek do 15 rokov, ktoré sa dnes začnú v košickej Infiniti aréne. Na súpiskách hneď troch tímov z kvarteta, ktoré sa na finálovom turnaji predstaví, totiž nájdeme dvojice hráčok s rovnakými priezviskami.
Banskobystrické družstvo má v kádri duo Alexandru a Dominiku Luptákové, no ako nám potvrdil vedúci klubu spod Urpína Rastislav Kulfas, tak príbuzenský vzťah medzi týmito dievčatami nie je. Odlišná situácia je v tíme zo Serede, v ktorom po boku „dvetisícky“ Karin Scherhauferovej nastupuje aj jej o dva roky mladšia sestra Simona.
No a pokiaľ v Nitre „rodinkárstvom“ netrpia, tak v kádri Young Angels ho doviedli k dokonalosti a do boja o titul v piatok podvečer vyrukujú aj s dvojičkami Michaelou a Sandrou Pahulyovými. Pred úvodným duelom sme sestry (ako ich výstižne pomenoval tréner Peter Jankovič, čím eliminoval možnosť omylu) vyspovedali, aby sme zistili, aká je atmosféra v tíme a aj u nich doma.
● Je počas tréningov cítiť, že sa blíži vrchol sezóny?
Sandra: „Áno je to cítiť. Na tréningoch sa snažíme zabrať viacej než počas sezóny a hlavne počúvame všetky rady trénera.“ Miška: „Atmosféra na tréningoch je veľmi dobrá, všetky sa snažíme a uvedomujeme si, že nás čaká boj o majstrovský titul. Na tréningoch sa snažíme povzbudzovať sa a čo najviac toho natrénovať.“
● Prežívaš so sestrou – dvojičkou stres pred takýmito turnajmi rovnako, alebo sa v tomto líšite?
Miška: „Neviem ako u sestry, no u mňa sa nervozita dostaví až tesne pred rozcvičkou… Ale u nás je to tak, že keď si jedná na druhej všimne nervozitu, tak sa vzájomne podporíme a je to hneď preč. Tak v tom si myslím, že máme sesterskú výhodu.“ Sandra: „Stres nemáme nikdy naraz. Raz som to ja, inokedy ona, alebo ani jedna. Hlavne sa snažíme byť pokojné a oddýchnuté, pretože inak to na ihrisku nefunguje.“
● V čom ste si po basketbalovej stránke so sestrou podobné a v čom naopak úplne rozdielne?
Sandra: „Podobné? Asi v ničom. Ja som praváčka ona ľaváčka, raz ide streľba mne inokedy, zase jej, ale keď sme na ihrisku spolu tak to funguje a navzájom sa ‚čítame‘. Rozdielne sme asi v správaní. Ona je skôr typ, ktorý sa nenechá provokovať od súpera a riadi sa heslom ‚Keď mi dáš jednu, ja ti vrátim dve‘ a je jej jedno, kto si čo o nej myslí . Ja som skôr ten pokojnejší, citlivejší typ – aj preto, lebo viem, že ak do mňa ‚skočia‘, tak ‚ségra‘ im to vráti.“ (smiech)
● Ktorú basketbalovú schopnosť sestre závidíš a ktorú zase ona závidí tebe?
Miška: „Určite jej závidím pravú ruku, ktorú má výbornú či už hovoríme o ‚vnikoch‘, streľbe spod koša, alebo z diaľky. Páči sa mi taktiež ako dobre strieľa z diaľky a najmä ako tú strelu precíti, keď hádže. Tak čo ona mne závidí je podľa mňa asi ľavá ruka…“
● Čo sestre z basketbalovej abecedy veľmi nejde a v čom si naopak horšia ty?
Sandra: „Strela oblúčikom na kôš. Vždy tam strelí také ‚delo‘, aj keď jej to padne, tak zlomí kôš :D Mojou slabinou zase je, že aj keď môžem ísť ‚do koša‘, tak radšej zvolím prihrávku.“
● Všimol som si, že tréner vás zvyčajne nenasadzuje do hry v rovnakom čase. Čím to je?
Miška: „Áno, je to pravda, že nás nedáva veľmi spolu. Myslím si, že to je preto lebo potrebuje posilniť prvú päťku, v ktorej je Sandrička. Som presvedčená o tom, že určite vie, prečo to robí.“
● Neskúšali ste niekedy vymyslieť, alebo použiť na súpera taktiku, ktorej podstatou by bolo zmätenie spoluhráčok založené na vašej podobnosti?
Miška: „Po tých piatich rokoch, čo hráme tými istými klubmi nás už súperi čiastočne vedia rozoznať. Musím však priznať, že keď sme začínali, tak družstvá si mysleli, že tréner nejako podvádza, že dal dole osmičku a teraz je z nej dvanástka a že nie je možné, aby sa jedna hráčka prezliekla…“ Sandra: „Keď sme spolu na ihrisku tak v tom hráčky majú chaos a samozrejme je to naša tajná zbraň. Ale ja si myslím, že až tak veľmi sa na seba nepodobáme.“ (smiech)