Od príchodu českej legionárky Romany Stehlíkovej na slovenské palubovky si nepamätám – a to aj napriek tomu, že nie vždy sme rozoberali len pozitívne témy –, či som s ňou absolvoval rozhovor, počas ktorého by z nej nesršala pozitívna energia a nezaznel smiech. Presne v rovnakom duchu sme pokračovali aj po jej príchode do Košíc, kde bude v nasledujúcej sezóne obliekať dres Good Angels.

Rodáčka z Trutnova prichádza na východ našej vlasti v paradoxnej pozícii, pretože vlani sa v drese Piešťanských Čajok pokúsila o zosadenie „žlto-modrých“ z extraligového trónu. Teraz sa postaví na opačnú stranu „barikády“ a mňa najskôr zaujímalo, či do Košíc prišla preto, aby k dvom bronzom a jednému striebru rozšírila svoju slovenskú extraligovú medailovú kolekciu o kov najcennejší.

„Áno, je to presne tak. (smiech). To je presne ten dôvod, prečo som tu. Snažím sa postupovať od medaily k medaile a aj v mojom prípade platí: čím vyššie – tým lepšie. (ešte väčší smiech)“ Hneď na úvod sme teda prelomili ľady ostýchavosti i opatrnosti a v tejto veselej nálade sme sa mohli začať venovať aj podstatne vážnejším témam.

Romana, už v Piešťanoch ste mali možnosť pôsobiť pod náročným trénerom Martinom Pospíšilom, no košického kouča Maroša Kováčika predchádza povesť ešte prísnejšieho a ešte náročnejšieho. Čo teda od neho – najmä, no nielen – v letnej príprave očakávate?

„Najskôr musím poznamenať, že každý tréner má svoje tréningové metódy, takže v tomto smere je možné všetko a keďže sama presne neviem, čo od neho môžem očakávať, tak radšej očakávam neočakávané. Určite viem, že to nebude jednoduché, ale tvrdo sme ‚makali‘ aj v Piešťanoch, takže sa toho až tak nebojím.“

Ak by som mal nadnesene parafrázovať, čo ste práve povedali, tak mi z toho vychádza, že vy sa na tú letnú prípravu hádam aj tešíte.

„Ja letnú prípravu milujem nadovšetko na svete. (veľký smiech) Ale nie… to je pre mňa absolútne utrpenie. Keď mám bežať niekam za loptou, tak to je v pohode, ale keď mám iba bežať, tak to nie, to je veľmi zlé.“

Pomôže vám v tých najťažších chvíľach pomyslenie, že celá príprava smeruje k zápasom EuroLigy FIBA, ktorých atmosféru môžete okúsiť znova po trojročnej pauze a bola to práve možnosť zahrať si opäť v tejto súťaži pre vás hlavným lákadlom, ktoré vás pritiahlo do Košíc?

„Určite. Určite áno. Ešte aspoň raz si zahrať v súťaži takéhoto rangu je príležitosť, ktorou som jednoducho nemohla pohrdnúť. A inak, to s tou vidinou Euroligy počas prípravy nie je vôbec zlý nápad. Zvážim, že si logo súťaže nalepím na čiaru, po ktorú musím dobehnúť a to ma bude poháňať vpred. (smiech)“

Ešte pred dosiahnutím tej euroligovej méty však okrem prežitia letnej prípravy budete musieť zvládnuť jednu veľkú výzvu – playbook trénera Kováčika. On sám tvrdí, že reči o jeho rozsiahlosti nie sú pravdivé, no iné jazyky tvrdia, že nepravdivým je to, že reči o jeho rozsiahlosti sú nepravdivé. Viete už posúdiť, kde je teda pravda a videli ste už teda jeho playbook, ktorého veľkosť a rozsah snáď prekoná už len facebook?

„Nevidela, ale aj napriek tomu si dovolím tvrdiť, že jeho naštudovanie ma pripraví hneď o niekoľko nocí. (smiech). Vychádzam najmä z toho, čo sa o tom hovorí a keďže jeho povesť nie je žiadnym tajomstvom, tak sa stále utvrdzujem v tom, že určite na tom niečo pravdy bude. Začínam sa teda na to pripravovať najmä psychicky a začala som aj s intenzívnym tréningom očí. Celkovo to pre mňa určite jednoduché nebude. (smiech)“