Skutočne turbulentné a náročné obdobie prežíval v uplynulých dňoch, týždňoch a mesiacoch ženský basketbalový klub Good Angels Košice. Ten síce dokázal v predošlej sezóne rozšíriť zbierku domácich trofejí o impozantný trinásty majstrovský titul a dvanásty Slovenský pohár, no aj napriek tomu prakticky okamžite po ukončení extraligových duelov začal manažment klubu boj o existenciu klubu.
Fanúšikom, ktorí dianie okolo „žlto-modrých“ sledujú pozorne nemohlo uniknúť, že ten predošlý ročník pripomínal povestnú jazdu na húsenkovej dráhe a počas jeho priebehu neraz až doslova krvopotne vybojované vzostupy striedali strmhlavé pády i tvrdé dopady, po ktorých zahojiť všetky boľačky nemali silu ani zaslúžené majstrovské oslavy. Veď už na ich začiatku zazneli tieto slová…
Pôvodne avizovaný mesiac premýšľania sa predĺžil dvojnásobne a aj počas tohto obdobia zažil košický klub okamihy, ktoré by iných manažérov definitívne zlomili. „Žlto-modrý generál“ však ustál aj prehry z kategórie nešportových, či nie vždy férovo vedené zákulisné súboje a aj navzdory nim udržal meno Good Angels nielen na slovenskej, ale aj európskej basketbalovej mape.
Keďže definitívne vyriešenie otázky týkajúcej sa ďalšieho pôsobenia a existencie klubu Good Angels Košice je stále možno považovať za veľmi čerstvé, tak s ním úzko súvisiace „podotázky“ majú k zodpovedaniu značne ďaleko. Samozrejme, narážame na záležitosti týkajúce sa zloženia hráčskeho, či trénerského kádra.
Pri optimistickom pohľade na dianie v kuchyni „žlto-modrých“ môžeme skonštatovať, že náš aktuálne najlepší ženský basketbalový klub je z najhoršieho vonku. S pridaním istej dávky opatrnosti však aj naďalej musíme konštatovať, že toto leto bude pod košickými deravými košmi poriadne horúce a to aj preto, že aktuálna nálada prvého muža Good Angels je od povestného optima na míle ďaleko.
