Zuzana Žirková oslávila v júni 36. narodeniny. S kariérou ešte nekončí, minimálne sezónu v drese Good Angels Košice odohrá. Popri hraní už čoraz viac aj na trénovanie, pre ktoré si chce dokončiť vzdelanie. Najväčšiu hviezdu slovenského ženského basketbalu mrzí vypadnutie mládežníckych reprezentácii z elitných kategórii ME. Sama si však myslí, že slovenský basketbal stále patrí do Európy.
Ako sa cítite po letnej príprave, kedy ste začali?
„Cez leto bol dôležitý aj oddych na dovolenke, 22. augusta som sa potom pripojila k družstvu. Zatiaľ som zdravá a cítim sa dobre.“
Údajne ste dovolenkovali aj na lyžiach?
„Áno, stihli sme ešte v máji lyže a potom sme boli dva týždne v Chorvátsku pri mori kvôli dcérke Dorotke. Cez leto sme ešte stihli týždeň v Alpách, kde sme sa aj sánkovali.“
Dcérku to už ťahá k basketbalu?
„Všetci sa ma na to pýtajú. Minulú sezónu trávila so mnou v hale a v tejto to bude pokračovať. Loptu chytá do rúk, ale či to bude vážne, sa uvidí časom. Určite s ňou nechcem začínať skoro a trápiť ju.“
Povedali ste, že táto sezóna je pre vás asi poslednou v kariére, ste o tom presvedčená?
„Neriešim to úplne zásadovo. Pocitovo by to mala byť moja posledná, ale všetko záleží od zdravia. Ťažko hovoriť o konci, keď nie je ani začiatok.“
Pred úvodom ročníka hrozilo, že Good Angels Košice nebudú hrať ligu, koľko rozhovorov ste absolvovali s Danielom Jendrichovským, aby pokračoval pri tíme?
„Mali sme dlhé rozhovory o tom, či to stojí za to. Je toho naozaj veľa, keď to ťahá najmä sám. Dohodli sme sa, že by to mohlo ísť strednou cestou. Chceme zabojovať v Pohári FIBA a aj v novozniknutej východoeurópskej lige. Nakoniec to bude ešte zaujímavá sezóna.“
ODCHOD Z EUROLIGY NIE JE KROK SPÄŤ
Ste pripravená stále na líderskú pozíciu, alebo by ste chceli hrať menej minút?
„Hlava mi stále funguje. Telo sa ukáže až počas sezóny, ktorá naznačí, aká bude náročná.“
Neobávate sa, že bude tento ročník krokom späť, keďže nebudete hrať po dlhých rokoch Euroligu?
„Myslím si, že ligy sú už tak vyrovnané, že to nebude horšie. Máme v skupine FIBA Cupu Olympiakos, ktorý by mohol hrať Euroligu a aj ostatné tímy by sa tam mohli predstaviť. Osobne si nemyslím, že to je krok späť.“
Zažili ste dlhé roky v Európskej lige, máte pocit, že sa stáva len súťažou pre vyvolených ako to je v jej mužskej edícii?
„To je práve to, o čom sme sa bavili s Danom, že či bojovať o postup zo skupiny a potom nemať veľkú šancu v play-off. Rozhodnutie nehrať Euroligu bolo aj kvôli tomuto.“
Môžete v pohári FIBA či východoeurópskej lige pomýšľať na najvyššie priečky?
„Myslím si, že by sme mohli mať na to družstvo poskladané. Či to naozaj tak bude, ukáže až začiatok sezóny. Chceli by sme hrať o najvyššie priečky. Nebojím sa, že by sme sa o to nepobili.“
AMERIČANKY STÁLE NEMAJÚ SÚPERA
Pred nedávnom skončila olympiáda, pomysleli ste na to, že s tretím tímom zo Srbska ste prehrali košom v posledných sekundách, keď ešte vaša ďalekonosná strela skončila na obrúčke a druhé z olympiády Španielky vás zdolali len o bod?
„Keď som videla ako vyhrali Srbky súboj o bronz, tak mi to bolo aj trošku ľúto. Je to tak, že sa môžete jedným zápasom posunúť až na majstra Európy, ako sa to podarilo na majstrovstvách Európy im. A niekto na druhej strane ostane v skupine ako my.“
Nestratil by sa náš tím z vlaňajšieho kontinentálneho šampionátu na olympijskom turnaji?
„Ani na Európe sme sa nestratili. Chýbal nám jeden zápas. Mohli sme postúpiť vyššie. Tak to ale dopadlo. Ťažko niečo porovnávať.“
Ako vnímate dominanciu Američaniek, ktorá vyzerá byť väčšia ako tomu bolo v minulosti?
„Je to naozaj iný level. Hralo sa v podstate len o striebro. Američanky sú niekde inde, nemajú súpera.“
MLADÝM SLOVENKÁM CHÝBALA MENTÁLNA SILA
Na Slovensku je najdiskutovanejšou vecou leta v ženskom basketbale vypadnutie všetkých troch juniorských tímov z elitnej kategórie majstrovstiev Európy. Je to realita ženského basketbalu?
„Tímom chýbala väčšia mentálna sila, keď prehrali nešťastné zápasy a nevedeli sa už namotivovať na šancu o udržanie v elitnej kategórii. Musím však priznať, že kategórie, ktoré na Európe boli, sú u nás slabšie. Verím však, že sa vrátime na niekdajšiu úroveň a budeme bojovať o najvyššie priečky. Napriek zlým výsledkom si myslím, že Slovensko na to v ženskom basketbale stále má.“
Nevyrastajú nám nové Žirkové, Kováčové či Bielikové, je nádej, že sa to zmení?
„Čo vidím konkrétne v Košiciach, tak tu sa začalo robiť s mládežou dobre. Ostatné tímy reálne nevidím. Aj kvôli mladým dievčatám sme chceli udržať ženský tím, aby mali motiváciu sa posúvať vyššie. Verím, že sa Slovensko dostane tam, kde bolo. Potenciál máme, aj mladí tréneri pribúdajú, čo je vidieť aj na zdvihnutí sa mužského basketbalu, keď osemnástka postúpila medzi elitu.“
AKO TRÉNERKA BUDE TVRDÁ
Láka vás pozícia trénerky?
„Asi by som to chcela skúsiť, basketbal je mi predsa len najbližší. Od septembra začínam študovať. Chcela by som pomôcť svojimi skúsenosťami. Budúcnosť ukáže, či na to mám.“
Ako hráčka ste boli od mlada v líderských pozíciách, ako vystupujete ako trénerka?
„Musím sa priznať, že v hráčskom poňatí mi pomáhal vo veľa veciach talent. Hovorí sa, že o to tvrdší je potom hráč ako tréner. Myslím si, že budem mať rešpekt a nebudem na dievčatá mäkká, práveže naopak. Hlavná forma však bude motivačná. To mi momentálne strašne chýba. Zdravá súťaživosť, ktorá nás vždy ťahala ďalej.“
Najväčším problémom je úroveň slovenskej ligy, ako to vnímate, že v polovici zápasov vyhráte pohodlne o päťdesiat a viac bodov?
„To je bohužiaľ o slovenskom systéme. Kluby nemajú peniaze na to, aby mohli fungovať na vyššej úrovni. V Košiciach to je iné vďaka Danovi a podobné to je aj v Piešťanských Čajkách, kde je tiež jeden človek, ktorý to drží pokope a podporuje. Veľa klubov funguje len preto, že má basketbal rado, ale nemá veľa šancí zohnať viac peňazí na profesionálnu úroveň.“
Neobávate sa, že keby Good Angels Košice skončili, tak by to bola pohroma pre ženský basketbal, lebo by okrem Piešťan a Ružomberka neostal žiaden profesionálny klub?
„No je to pravda, že okrem Košíc to robia profesionálne len v Piešťanoch, kde hrajú aj v Pohári FIBA. Ružomberok ho chce hrať roky, ale nemá na to financie. Slovenská liga nemá úroveň. Bojím sa, že keby Good Angels skončili, tak tu ostane diera. Verím však, že sa tak nestane a potiahneme hore mladé dievčatá na špičku európskeho basketbalu, kde stále patríme.“
Tomáš Prokop, basket.sk