S celkovou bilanciou 27 víťazstiev a 1 prehra (ešte 8. októbra v Piešťanoch 70:75), pričom finálovú sériu zvládli na zápasy jasne 3:0, získali basketbalistky Good Angels Košice do klubovej histórie 14. slovenský majstrovský titul za sebou. Na ihrisku sa, prirodzene, oň zaslúžili hráčky, ale dlhodobú pozíciu na vrchole nášho ženského basketbalu si Košice udržujú výrazne vďaka generálnemu manažérovi Danielovi Jedrichovskému. Preto smerovali naše aktuálne otázky práve na jeho adresu.
Čo u vás prevláda po strede, keď ste oslavovali zisk titulu? Radosť, alebo už aj úľava, že je sezóna na konci?
„Cítim veľké uspokojenie. Počas minulého leta sme nevstupovali do ľahkej sezóny, ale mala napokon krásne vrcholy. Nedávno sme zvíťazili vo Východoeurópskej ženskej lige, teraz sme získali suverénne ďalší titul, vysoko sme sa dostali v Európskom pohári FIBA. Som veľmi spokojný. Trochu sme podcenili iba Slovenský pohár, v ktorom nás zdolali Piešťanské Čajky. V terajších finálových zápasoch extraligy boli dôstojným súperom, ale ukázali sme sa ako lepší tím.“
Má tento titul nejaké konkrétne špecifikum? Viete ho nejako charakterizovať medzi ostatnými prvenstvami?
„Ak ho porovnám s titulmi spred siedmich či ôsmich rokov, tak teraz sme ho získali s oveľa lepším spoločenstvom ľudí. V celom klube vládla výborná atmosféra, bola priam rodinná. Stmeľovala celý kolektív a pomáhala aj výkonom dievčat na ihrisku.“
V stredu večer krátko po treťom finálovom zápase ste povedali, že ste pripravený na vrchole odísť. Vraj ste vstupovali do svojej poslednej sezóny. Mysleli ste to úplne vážne?
„Hovoril som len o ženskom tíme. Projekt Young Angels bude pod mojím vedením pokračovať, mal sa stať mojou prioritou. Veď máme 250 mladých dievčat v 11 družstvách. Vedel by som si predstaviť takúto zmenu v mojom živote. Stredajší večer však ukázal, že to môže byť aj inak. Ešte neviem povedať konečné slovo.“
Čo zapríčiňuje vaše váhanie?
„Napríklad Zuzka Žirková, naša dlhodobo najlepšia slovenská basketbalistka. Ak by ona bola povedala, že končí, tak by bola situácia iná. Lenže sa vyjadrila, že ešte chce hrať a aby som svoje rozhodnutie prehodnotil. S ňou a okolo nej stále môžeme mať kvalitný kolektív. To je veľmi dôležité. Do polovice júna, čo je termín prihlášok do rôznych súťaží, budeme vedieť viac. Aj s partnermi, ktorí sa k nášmu klubu ešte stále hlásia.“
Napriek všetkému ste však mali teraz dve rozlúčky. S Luciou Kupčíkovou a Tejou Oblakovou. Tie už v košickom drese zrejme neuvidíme…
„Lucia má ešte stále vysokú výkonnosť. Rozhodla sa však, že dá prednosť rodine, čo musíme rešpektovať. Basketbal možno bude hrať už len viac-menej rekreačne doma v Poprade. Teja vyrástla u nás v hráčku európskej supertriedy. Je o ňu veľký záujem z popredných tureckých klubov, kde majú aj výborné finančné možnosti. Preto od nás odíde. Obom sme sa za pôsobenie u nás verejne poďakovali.“
Vyradením dresu s číslom 13, v ktorom hrávala Lucia Kupčíková, začínate novú tradíciu v klube?
„Nie je to novinka. Akurát prvý raz o tom hovoríme takto verejne. Lucia patrila medzi najväčšie osobnosti slovenského basketbalu, nielen nášho klubu. Takto si ju chceme uctiť. Už dávnejšie nik u nás nenosí ani šestku, s ktorou hrávala pätnásť rokov moja manželka Hanka Jendrichovská; takisto nemá nik pätnástku, ktorá patrila roky Miljane Bojovičovej. A v budúcnosti navždy bude patriť v našom klube sedmička Zuzke Žirkovej.“
Ktoré hráčky sa najviac zaslúžili o úspešnú sezónu?
„Bolo to trio Jurčenková, Kupčíková a Žirková. Jurčenková by si za výkony v našom tíme aj v reprezentácii bola zaslúžila aj poctu pre najlepšiu basketbalistku Slovenska 2016. Popri tejto trojici sa z legionárok uplatnila najmä Oblaková, ale tiež Stehlíková, Baughová a Allenová. Dobre si svoje miesto zastali aj ďalšie tri Slovenky Baburová, Bálintová a Janoščíková. Dôležité bolo, že všetky dievčatá tvorili skutočne súdržný a dobrý kolektív.“
Dve, Kupčíková a Oblaková, z neho odišli. Čo hovoríte ostatným hráčkam, ak sa pýtajú na najbližšiu sezónu?
„Všetky vedia, aká je situácia a nepodliehajú žiadnej panike. Ak by sme aj nepokračovali u nás so ženským tímom, tak všetky si nájdu iné dobré angažmány. Viem však, že by najradšej pokračovali vo svojej športovej kariére v Košiciach.“
Prvú kompletnú sezónu v pozícii hlavného trénera má za sebou Peter Jankovič. Aká je jeho budúcnosť?
„Spoločná vážna debata nás ešte len čaká. Nedávno sa o ňom hovorilo, že je predovšetkým mládežnícky tréner. Sezónu však aj so ženami zvládol výborne, ukázal, že je aj dobrý psychológ. Ak budeme pokračovať, nie je dôvod, aby sme si hľadali k ženskému družstvu nového trénera.“
Mali ste dlhé oslavy čerstvého titulu?
„Boli sme celý kolektív spolu do piatej hodiny ráno a cítili sme sa výborne. Hoci mnohí hovorili, že na štrnástom titule už nie je čo oslavovať, predsa to boli vydarené oslavy. Pre mňa sa však slávnostné chvíle rýchlo končia. Mám naďalej každodenné povinnosti v práci a sezónu ženského tímu treba zakončiť vyplatením zmlúv. Neostávam ani bez basketbalu. Až v siedmich mládežníckych kategóriách sa naše družstvá Young Angels predstavia vo finálových slovenských turnajoch. Aj im patrí moja vážna pozornosť.“
ZASLÚŽILI SA O TITUL
Teja OBLAKOVÁ (Slovin.) 1990/172
Rebecca ALLENOVÁ (Aus.) 1992/188
Zuzana ŽIRKOVÁ 1980/175
Beáta JANOŠČÍKOVÁ 1993/197
Barbora BÁLINTOVÁ 1994/175
Romana STEHLÍKOVÁ (ČR) 1985/190
Anna JURČENKOVÁ 1985/195
Lucia KUPČÍKOVÁ 1984/184
Dominika BABUROVÁ 1991/179
Victoria BAUGHOVÁ (USA) 1989/193
Denisa BLANÁROVÁ 1997/186
Sofia BILÍKOVÁ 1999/177
Sára MAJOROŠOVÁ 2000/172
Tomáš Grosmann, Denník Šport